Cisárom. Ponúkajú návštevníkom galérie výber zo svojej tvorby. Tá vzájomne ladí zrejme preto, že autori sú partnermi aj v súkromnom živote. Aj preto sa ich diela dopĺňajú. Mnohí návštevníci výstavy sa dokonca zhodli v tom, že na prvý pohľad je problém rozlíšiť, čo je fotografia Berca Cisára a čo maľba Milky Závackej.
Zaujímavosťou je, že táto výstava je inštalovaná v rodnom dome pani Milky, dnes už Košičanky. Autori výtvarných skvostov obsadili svojimi dielami takmer všetky priestory Galérie Átrium. M. Závacká v tomto dome vyrastala rovnako ako jej rodičia a starí rodičia. Ako povedala, tu vychovala svoje deti. Tvoriť začala, až keď deti odrástli. „Začínala som pracovať s vaječnou temperou. Postupne som prešla na koláž, asambláž, akryl, olej a kombinované techniky. Tie používam v poslednej dobe najviac. Mám aj vlastnú techniku, ktorú až teraz, na tejto výstave prezentujem. Je to moja nová technika, pri ktorej používam pri tvorbe obrazov sklo," prezrádza výtvarníčka. Často pri maľovaní obrazov používa gázu svojskou, nenapodobiteľnou technikou.
Svoje diela dopĺňa aj reálnymi predmetmi, ktoré dotvorí. Oslovuje ju nielen jej vlastná emocionálna stránka, ale aj všetko, čo sa deje navôkol. Napríklad v obraze s názvom Prosba sa zo zeme vzpína množstvo rúk smerujúcich k nebu. „Toto dielo vzniklo ako reakcia na dnešný svet plný neprávostí. Predstavuje čosi medzi nebom a zemou. Vzpínajúce ruky k nebu vyjadrujú to, že nie je všetko tak, ako by sme mať chceli," dodáva.
Farby vyberá podľa toho, aké emócie chce prostredníctvom diela vyjadriť. Vraví, že farby majú svoju silu. „Každá vyjadruje niečo konkrétne. Obľúbenú farbu nemám. Veľmi málo však používam hnedú. Ani sama neviem prečo. S ostatnými všetkými rada pracujem. Často ich kombinujem s čiernou. Tá obsahuje všetky farby," konštatuje M. Závacká.
Maľuje vždy až po určitej konkrétne prežitej emócii. Najprv je myšlienka a až potom začína tvoriť. „Už dopredu viem, ako sa obraz bude volať a čo idem robiť. Nikdy sa mi nestalo, že by som si sadla pred plátno a čakala, čo príde. Keď začínam maľovať, už viem, čo z toho vznikne," vraví. Tvrdí, že jej a partnerove diela sa nielen dopĺňajú, ale majú aj vzájomnú kontinuitu.
Berco Cisár pochádza z Košíc. Pracuje ako fotograf v Slovenskom technickom múzeu. Prostredníctvom fotoaparátu vidí aj to, okolo čoho bežný smrteľník prechádza nevšímavo. Námety nachádza na zvláštnych miestach - v ošumelých štvrtiach mesta, v rómskych osadách. „Mňa inšpirujú popraskané steny domov, opukané farby na dverách a plotoch, hrdzavé predmety, odpad a kdečo. Fotím na digitálny fotoaparát. Na počítači robím iba drobné úpravy fotografií," vysvetľuje B. Cisár.
Tvrdí, že sa mu časom vycibril pohľad na určité veci. „Zrazu idem okolo niečoho všedného a vidím v tom nádherný obraz. Často sa mi stane aj to, že nemám foťák pri sebe. Idem domov a na druhý deň sa na inkriminované miesto vrátim. Stalo sa však aj to, že hrdzavý plot, ktorý som chcel odfotiť, mi pretreli farbou a bolo po obraze," spomína fotograf.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
