poslaneckých radov bola s uznesením č. 19 z novembra 2004. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) v ňom uložilo prednostovi Mestského úradu v Krompachoch (MsÚ) Petrovi Bratkovi do spomínaného termínu zabezpečiť spracovanie plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) mesta. Termín bol niekoľkokrát predĺžený a uznesenie je nesplnené.
„Ak sa nesplnilo, je potrebné uviesť dôvody, nie to iba sucho konštatovať. Pri tomto tempe sa môže stať, že sa ho náš parlament nedočká! Podávam poslanecký návrh predložiť spracovaný PHSR na augustové rokovanie MsZ," zdôraznil jeden z poslancov Ján Karoľ (HZDS). Piati z prítomných desiatich poslancov dali tomuto návrhu zelenú, štyria sa zdržali, jeden bol proti.
Jeden z najdôležitejších mestských dokumentov bol predmetom rokovaní nejedného zastupiteľstva. Padlo niekoľko záväzných termínov. „Posledný bol koncom marca tohto roku, potom júl a teraz sa hovorí o auguste. Závisí to od samotného spracovateľa plánu, no najmä tlaku MsÚ, aby sa veci urýchlili a aby sme novému zastupiteľstvu mohli odovzdať materiál, z ktorého môže vychádzať," uviedol poslanec Ľuboš Weigner (KDH), ktorý už pravidelne upozorňuje na chýbajúci plán a ťahajúci sa proces jeho tvorby.
Pokiaľ Krompašania nebudú mať záväzný PHSR, bude to i naďalej poriadne škrípať medzi vedením mesta a poslancami. Z nedodržania termínov striedavo jedna strana obviňuje druhú. Poslanci kritizujú najmä to, že do mesta neprichádza toľko peňazí z EÚ, koľko by mohlo. „Mesto za tie roky v podstate nezískalo žiadne prostriedky z EÚ fondov, či už na cesty, infraštruktúru, verejné osvetlenie a iné tak, aby to bolo v meste vidieť. Susedné mestá i obce dokázali dotiahnuť niekoľkomiliónové sumy. Tie im ušetrili peniaze z mestských pokladní. Už od nástupu na poslanecké miesta sme dávali podnety, aby mestský úrad konal vo veci PHSR. Argument, že niet na to peňazí, v tom čase neobstál. Na tento dôležitý dokument sa peniaze museli nájsť, pretože neskôr prinesie ďaleko viac peňazí. Mesto podalo žiadosť na získanie prostriedkov na jeho vypracovanie. Medzitým sme tlačili, aby sa na pláne začali aspoň prípravné práce vo vlastnej réžii. Peniaze sa podarilo získať. Tvrdo sme žiadali, aby sa stanovil termín na vypracovanie plánu. Bolo ich stanovených niekoľko a stále sa odďaľovali. Nehľadali sa cesty, ako sa niečo má robiť, ale v čom sú problémy. Hľadali sa výhovorky, aké je to ťažké. Z toho dôvodu sme na vlaňajšom zastupiteľstve vyslovili nespokojnosť s prácou primátora a prednostu MsÚ. Veci sa troška pohli dopredu, no aj tak chýba potrebná razancia," zdôraznil Ľ. Weigner.
Prednosta MsÚ P. Bratko však zdôrazňuje, že problém je aj v tom, že samotní poslanci majú skreslené predstavy o význame a funkciách PHSR. Rovnako odmieta zosobňovanie jeho (ne)vypracovania na jednu osobu. „Predovšetkým, PHaSR nie je samospasiteľný, ale je to materiál o zadefinovaní jednotlivých úloh pre mesto ako také, aby sa dali splniť krátkodobé a dlhodobé ciele, ktorých rozsah je výsledkom požiadaviek všetkých občanov. Môj podiel na terajšom stave je ten, že sa mi na to podarilo zabezpečiť finančné zdroje v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra z MvaRR. S touto inštitúciou nás viaže pevná zmluva, ktorej termíny neovplyvní žiadne uznesenie zastupiteľstva. Mrzí ma však, že namiesto aktívnej spolupráce s verejnosťou sa pretriasa splnenie či nesplnenie termínovanej úlohy, za ktorú v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť mestský úrad, resp. jeho prednosta. Na potrebu spracovania PHSR a teda aj zadefinovanie priorít mesta som upozorňoval najmä ja a keď prvý pokus o jeho spracovanie pred troma rokmi bol zmarený, tak sme išli svojou cestou. V roku 2004 bola z prostriedkov Úradu vlády vypracovaná rómska stratégia a v roku 2005 sme začali z prostriedkov mesta spracovávať koncepciu školstva a najmä tzv. profil mesta, ktorý bol základom pre súčasný PHSR. Prípravná fáza začala podpisom zmluvy v októbri 2005 a na základe verejného obstarávania sa dodávateľom prác stal Karpatský rozvojový inštitút, ktorý má za sebou okrem iného aj spracovanie PHSR Michaloviec a Rožňavy. Súčasný stav rozpracovanosti je podľa zmluvného harmonogramu a prvú verziu chceme dať do zastupiteľstva na júnovom zasadnutí. Čo sa týka eurofondov, pokiaľ nemáme splnené základné podmienky pre predloženie žiadosti, ako napr. stavebné povolenia a majetkoprávne vysporiadanie, tak nám nepomôže ani desať plánov. Náš PHSR však bude riešiť aj túto problematiku a to vo vzťahu k programovaciemu obdobiu 2007-2013. Dotácie na cesty resp. osvetlenia sa však poskytovali len pre obce, ktoré nemajú štatút mesta, takže ide o neporovnateľné a zavádzajúce informácie. Do mesta však prišlo za toto volebné obdobie už takmer 9 miliónov korún a v réžii mestského úradu bolo podaných vyše 50 projektových žiadostí v rámci rôznych grantových zdrojov tak, ako nám to dovoľovali okolnosti. O tomto však poslanci informovaní boli, je to otázka aj záujmu o tieto informácie.
Ľ. Weigner však argument nezáujmu poslancov odmieta. „Poslanci, pokiaľ boli oslovení, sa aktívne zapájali do práce skupín a komisií, ktoré pripravovali podklady pre PHSR. Ja osobne som bol v troch komisiách. Nie je pravdou, že nemali či nemajú záujem. Zhruba dve tretiny poslancov sa už od začiatku volebného obdobia veľmi aktívne snažili a snažia, aby sa PHSR v meste urobil. Avšak musí niekto tieto stretnutia koordinovať, od toho tu nie sú poslanci. Pokiaľ viem, všetky úlohy, ktoré sme v komisiách dostali, sme vždy včas splnili. Neviem o jedinom prípade, kedy poslanec neurobil to, čo mu bolo určené. Osobne som v integrujúcej komisii, ktorá koordinuje činnosť dielčích komisií. Tie aktívne pracujú na príprave podkladov pre spracovateľskú agentúru. Členmi sú okrem zástupcov MsÚ poslanec Milan Peško (ANO), Ján Králik (SMER), Štefan Klein (HZDS), František Dzimko (SMER), Igor Cuker (SMER), Igor Jendruch (kandidoval za SDĽ). Sme si vedomí toho, a nikto nechce, aby všetko robil prednosta MsÚ, ale je potrebná väčšia koordinácia, kooperácia v príprave PHSR. Chce to viac iniciatívy, aby sa veci pohli dopredu, lebo to trvá dlho," priblížil Ľ. Weigner.
Podľa P. Bratka v súčasnosti je spracovaná kapitola smerujúca k určeniu priorít problémov mesta, ku ktorým sa má vyjadriť verejnosť. „Od januára už plne beží ďalší proces. V pracovných skupinách sa vygenerovalo 36 základných problémov. Spracované sú do dotazníka. Ten sa už dostal medzi obyvateľov mesta. Vytlačených je 5000 kusov a distribuujú sa cez školákov a roznáškou do domácností. Doručiť vyplnené dotazníky je možné aj prostredníctvom schránok vo všetkých potravinárskych obchodoch v termíne do 19. apríla. Sú taktiež dostupné na webstránke mesta a dúfam, že občanov neodradia takéto žabomyšie spory..." dodal p. Bratko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
