zo života". A ani v naplnenom hľadisku sa jednoducho nenájde nikto, na koho by sa niektorá z mierne skarikovaných postavičiek nedala natiahnuť ako dobre ušitá rukavička. Skôr naopak, divák sa doslova prichytí pri pocite, že presne takto sa v reálnom živote správa on sám, či niekto z jeho známych.
Príbeh kartárskej partie v živote bezpečne usadených pánov, ktorá je spoľahlivá svojim obsadením, pravidelnosťou, nemennosťou zvykov a úplne špecifickými osobnými danosťami, je z ničoho nič narušená udalosťou, z ktorej na všetkých prekvapujúco dýchla tragédia - jeden z kamarátov, spoľahlivý a pedantný Felix Ungar sa stratil! V krátkom čase sa im podarí mozaiku udalostí poskladať a zistenie je šokujúce. Odišiel od manželky, tá ho nechce nazad ani za všetky peniaze sveta a on jej pohrozil dobrovoľným odchodom zo života! Napokon ho však zachránia, Oscar Madison, domáci pán stvárnený Františkom Javorským mu ponúkne azyl vo vlastnom byte a zdá sa, že všetko je v najlepšom poriadku.
A vtedy sa dej inscenácie vlastne iba začína. Divák zisťuje, čo je to pedantéria a puntičkárstvo, chorobná čistotnosť, asketická ekonomika v konzumnej spoločnosti a začína nám byť jasné, prečo tá chudera, Felixova manželka, nechce o jeho návrate ani len počuť. Byt je stále uprataný, čistučký a voňavý, kuchyňa je gurmánska a popritom lacná, príjmy bývajúcich stačia aj na platenie alimentov a chýba tam už iba jediné - radosť zo života! Ešte aj tie kartárske partie sú nanič, chýba im atmosféra! Vtedy však prichádza ako vis major, „ženský element", Oscarova neukojená túžba po druhom pohlaví a všetko sa skomplikuje v naozaj búrlivom konflikte oboch pánov. Finále je potom celkom prekvapivé, zúčastnia sa ho všetci aktéri inscenácie a poučenie je typicky mužské - čo sme si, to sme si, medziľudské vzťahy sú jedna vec, ale karty sú predsa len karty!
Felix Ungar, stvárnený Milanom Antolom, je nádherne skarikovanou postavičkou a veríme mu všetko: zásteru, naberačku, vysávač, výchovu k čistote a veru aj domáce účtovníctvo. Spolu s ním treba vyzdvihnúť aj F. Javorského a hoci je „iba na druhej strane barikády", je presvedčivý predovšetkým v stvárnení svojej dobrovoľnej neslobody a následnej vzbury. Ostatné postavy inscenácie sú dôležité predovšetkým dotváraním atmosféry, avšak možno povedať, že Miroslav Bodoki ako Roy, Slavomír Benko v postave Murraya, Mikuláš Macala ako Speed a Igor Kasala ako Vinnie vytvorili zaujímavé figúrky hodné obdivu i spomienok. A ešte niečo. Režisérov zámer o ľudských slabostiach hovoriť s dostatočným nadhľadom a dobromyseľným humorom inscenácii pomohol aj vtedy, keď sa jej rytmus spomalil a Martin Kákoš práve vtedy jednoduchú scénu Jaroslava Valeka s umne použitými prvkami komiksov ozvláštnil až pantomimickými mizanscénami všetkých kartárov. Jediná výhrada - ženské postavičky v podaní Jany Valockej a Jany Juriščincovej sú priveľmi povrchné, zbytočne frivolné a málo civilné, aj čo sa týka ich líčenia i kostýmov a so spomienkou na klasické americké filmové príbehy Neila Simona pripomíname - menej býva niekedy viac.
Autor: Stanislav KRIŠTOFÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
