vápenca, dolomitov a ďalšími surovinami figurujú tri ložiská uránovej rudy. Všetky sa nachádzajú na východnom Slovensku na Jahodnej pri Košiciach, v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi a pri Poprade v lokalite Kozie chrbty. O obidve ložiská má záujem kanadská firma Tournigan Gold.

V súvislosti so snahami ťažiť urán v týchto lokalitách sa KORZÁR rozprával s Ing. Milanom Trégerom, CSc, odborníkom na prieskum a oceňovanie ložísk nerastných surovín na Slovensku, bývalým pracovníkom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Ako vnímate snahu kanadskej firmy Tournigan Gold ťažiť urán na Slovensku?

"Osobne sa domnievam, že štát by nemal výhradné ložiská energetických surovín, kam patria aj ložiská uránu Košice Jahodná a Novoveská Huta, odovzdávať na využitie domácim alebo zahraničným súkromným spoločnostiam. Po prvé preto, že Slovensko potrebuje palivové články do svojich atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach alebo Mochovciach. Po druhé za posledný rok vzrástla svetová cena uránu takmer trojnásobne z 12 na 36 dolárov za jednu libru uránu, čo je asi pol kilogramu. To znamená, že aj hodnota uránu v týchto ložiskách v Jahodnej a Novoveskej Hute sa pravdepodobne zvýšila. Myslím si, že štát by mal rešpektovať aj Ústavu SR, konkrétne článok 44, kde sa hovorí o šetrnom využívaní prírodných zdrojov. Tým viac, že ložiská uránu, ale aj ďalších nerastných surovín sú neobnoviteľné prírodné zdroje. Štát by mal rešpektovať aj národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá akcentuje ochranu životného prostredia a takisto rešpektovanie potrieb budúcich generácií. Môj názor je taký, že tak ako ložisko Jahodná, tak aj Novoveská Huta má zostať v strategických rezervách štátu ako energetický zdroj pre budúce generácie a nemali by sme ich odovzdávať v podstate zadarmo alebo len za symbolické poplatky domácim alebo zahraničným firmám."

Aké poplatky sa platia štátu? Čo bude mať Slovensko z prípadnej ťažby uránu?

"Súčasná legislatíva - banský zákon a nariadenie vlády č. 50 z roku 2002 o úhradách za dobývací priestor a za vydobyté nerasty hovorí, že v prípade ťažby rádioaktívnych surovín, konkrétne uránových rúd, ťažobná spoločnosť platí štátu 10% z hodnoty výrobkov zhotovených z vyťažených surovín. To znamená, že štát si nežiada od spoločnosti, ktorá má záujem ťažiť, náklady štátneho rozpočtu na prieskumu minulého obdobia. To je prvý extrém Slovenska, v zahraničí aspoň časť týchto miliónových nákladov na prieskumy uhrádzajú ťažiarske spoločnosti. Po druhé štát nemá prehľad o finančnej hodnote každého výhradného, čiže štátneho ložiska. Naše nerastné bohatstvo ako vlastníctvo Slovenskej republiky je v podstate bezcenné a kedže je bezcenné, tak sa jednoducho odovzdá žiadateľovi o dobývací priestor a ťažbu. Ťažiar si ho prehodnotí, urobí štúdiu využiteľnosti, ktorá mu ukáže, čo z ložiska po dobu ťažby získa. Z toho vyplýva, že ťažiar by mal ísť do ťažby vtedy, ak mu vyjde zisk, nepôjde do straty. To je základná chyba Slovenska. Všetky trhové ekonomiky, dokonca aj rozvojové krajiny si svoje nerastné bohatstvo ohodnotia a keď ich prenajímajú, tak za zohľadňujúcu cenu. Jedine u nás štát odovzdáva ložiská za nízke poplatky. To je extrém, ktorý by sme si my ako občania, teda spoluvlastníci nerastného bohatstva, nemali dovoliť a žiadať ministerstvo hospodárstva, aby bol banský zákon spracovaný úplne nanovo. Banský zákon č.44 z roku 1988 je z obdobia studenej vojny, bol niekoľkokrát novelizovaný, novely však nepostihujú hlavné problémy banského zákona."

Sú iniciatívy za prijatie nového banského zákona?

"Myslím, že pre to robia veľa občianske združenia, v Košiciach, Trenčíne, Novom Meste nad Váhom atď. Pripomienkujú novely banského zákona a podporovali aj náš návrh surovinovej politiky, ktorý vypracoval tím odborníkov v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra pod mojím vedením v roku 2000. Návrh bol schválený ministerstvom životného prostredia, žiaľ, ministerstvo hospodárstva ho zamietlo. Tento návrh bol moderný, vychádzal zo surovinovej politiky Českej republiky a rešpektoval aj verejný záujem, ochranu prírody a krajiny. Ministerstvo spracovalo následne aktualizáciu surovinovej politiky, čo bolo uznesenie vlády č.661 z roku 1995. Žiaľ, do tejto surovinovej politiky z dielne ministerstva hospodárstva sa nedostala ani definícia surovinovej politiky že to sú všetky aktivity, ktorými štát ovplyvňuje vyhľadávanie a využívanie nerastného bohatstva vo verejnom záujme a so zohľadnením ochrany prírody, krajiny a životného prostredia. Táto definícia sa tam nedostala, hoci je zakotvená aj v Ústave SR. Zostali tam staré, prekonané definície, ktoré už vo svete neplatia a v konečnom dôsledku majú všetky výhody z nerastného bohatstva súkromné ťažobné spoločnosti a nie občania Slovenska ako spoluvlastníci."

Ako vnímate snahy o obnovenie ťažby uránu v Novoveskej Hute, kde sa urán už v 60. rokoch minulého storočia ťažil a kde plánuje mesto Spišská Nová Ves vybudovať veľké stredisko zimných športov?

"Zahraničné spoločnosti mediálne využívajú skutočnosť, že od štátu dostanú tieto ložiská uránu na využitie a prezentujú túto skutočnosť, že dostali ložisko v Kremnici, na Jahodnej či v Novoveskej Hute. Ich akcie idú nahor a potom sa to môže celé skončiť, ťažba nezačne, ložisko sa odovzdá a pre štát to nie je žiadne plus. Myslím si, že spomínané dve aktivity v Novoveskej Hute ťažba uránu a záujem využiť túto lokalitu na rekreáciu a výstavbu lyžiarskeho strediska - sa vylučujú. Myslím si, že ani štát, ani mesto by nemali súhlasiť s ťažbou ložiska v Novoveskej Hute."

Ťažba uránu je strašiakom kvôli riziku žiarenia, hovorí sa aj o zvýšených koncentráciách nebezpečného plynu radón.

"Čo sa týka vplyvov na životné prostredie, na vodu, pôdu a ovzdušie, je jasné, že v celom svete má ťažba rádioaktívnych surovín negatívny vplyv. V Novoveskej Hute je ložisko urán-molybdénových rúd pod kostolom v hĺbke od 200 do 800 metrov. Prípadná ťažba uránových rúd by znamenala produkciu veľkého množstva tzv. jaloviny alebo chudobných uránových rúd. S tým súvisí rádioaktívne žiarenie, kontaminácia vody. Nad ložiskom sa koncentrácia radónu extrémne nezvyšuje, ale nebezpečenstvo môže byť z háld, kam sa dostanú aj kúsky chudobnej uránovej rudy a ona potom žiari. Faktom je, že keby sa začalo s ťažbou, treba permanentne monitorovať obsah radónu v ovzduší, vo vode aj pôde. Osobne si myslím, že tieto vplyvy sa nedajú stopercentne eliminovať. Mnohí baníci, ktorí tam kedysi pracovali, nie sú medzi nami, odišli vo veku 40 či 50 rokov. Poznám mnohé takéto prípady."

Čo ďalej s ložiskom v Novoveskej Hute?

"Štát ako zodpovedný správca ložiska by ho mal oceniť. V súčasných štátnych bilanciách sú zásoby uránu v Novoveskej Hute klasifikované ako nebilančné, teda bez možnosti rentabilnej ťažby, kdežto Jahodná má väčšinu zásob bilančných, teda rentabilne ťažiteľných. Treba podotknúť, že výpočet zásob niekedy v roku 1997 vychádzal zo svetových cien, ktoré boli v rozmedzí 10 až 13 dolárov za libru uránu. V súčasnosti, keď je cena trikrát vyššia, mal by štát povedať, koľko z tých zásob je bilančných a akú finančnú hodnotu toto ložisko má a či ho odovzdá za nízke poplatky ťažiarskej spoločnosti alebo si nechá ako strategickú rezervu energetických surovín pre budúce generácie."

Autor: šim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš