sto hektárov lesného krytu.
Niektorí experti tvrdia, že by to so sebou prinieslo viacero rizík, vrátane strát zdrojov pitnej vody.
"Ľudia si málo uvedomujú funkcie lesa, ktoré im prináša. Tatranské osady pred kalamitou nepoznali vietor, záveje na cestách. V dávnej minulosti, keď lesné plochy okolo Cesty slobody tvorili pasienky, boli povodne v tatranských osadách bežnou vecou," začal rozprávať o rizikách lesohodospodársky odborník Mikuláš Michelčík, ktorý v rokoch 1996-2003 pôsobil vo funkcii riaditeľa štátnych lesov TANAP-u. Tieto problémy sa podľa neho neobnovením lesa zničeného vo veternej kalamite môžu vrátiť späť a prehĺbiť. "Pretože les pôsobí ako špongia, ktorá zadržuje vodu a predchádza záplavám. Stromy v lese takisto tvoria vodné pary, ktorých absencia napomáha vymiznutiu vody."
ÚNP predpokladá odlesnenie na území Tatranskej Lomnice najmä kvôli rozširovaniu zjazdových tratí a stavbe umelého jazera potrebného na ich zasnežovanie. "Podporujem lyžovanie v Tatrách, sám som lyžiar, ale v rozumných hraniciach. Toto neúmerné rozširovanie zjazdoviek ohrozí funkcie lesa dôležité pre letný turizmus, ktorý je v Tatrách dominantný. Zimná sezóna trvá iba od Vianoc do začiatku marca. Letní návštevníci, ktorí počtom nepomerne presahujú tých zimných, môžu kvôli navrhovaným zmenám stratiť záujem do Tatier prichádzať," dodal M. Michelčík. Problém sa podľa neho týka najmä Tatranskej Lomnice. Predĺženie zjazdovky zo Štrbského Plesa do Tatranskej Štrby za ťažkosť nepovažuje, ak sa urobí citlivo.
Vysoké Tatry, ako južný svah, podľa neho nie sú vhodné na budovanie obrovských lyžiarskych stredísk alpského typu. "To, že posledné dve zimy boli studené a plné snehu, je náhoda, ktorá sa určite stále nebude opakovať. Na umelé zasnežovanie je potrebné veľké množstvo vody, ktoré nám už teraz chýba," uviedol M. Michelčík.
Dôkazom toho je podľa jeho slov aj skutočnosť, že vyššie položené budovy v Tatranskej Lomnici v posledných rokoch začali na prísun vody používať čerpadlá. Prirodzený tlak už nepostačuje.
Obyvateľka jedného z takýchto domov Eva Plučinská vysvetľuje ekonomické dôsledky: "Kvôli elektrickému čerpadlu platím za kubík vody o 20 korún viac ako ostatní. Za mesiac to predstavuje 500 Sk. Rozširovaním zjazdoviek sa tento problém podľa mňa rozšíri aj na ostatné domy. Aj dnes je otázne, či sa zasnežuje iba z potoka."
Spomínané odlesnenie spolu s rozšírením zjazdoviek a ich umelým zasnežovaním môžu podľa M. Michelčíka viesť až k úplnej strate zdrojov pitnej vody. Riešenie tejto situácie privádzaním vody z Tatranskej Kotliny a Veľkej Lomnice, ktoré načrtol spracovateľ ÚNP architekt Alexander Bél, považuje M. Michelčík za pochybné. "Kvalita vody v Tatranskej Lomnici, hoci nie je mineralizovaná, je výnimočná. Nahradiť ju a privádzať inú zdola pokladám za nezmysel."
"Územný plán vyzerá, ako keby si ho niekto zaplatil. Nie je robený k spokojnosti ľudí, ale pre niekoho zisk na úkor ostatných," zhrnul filozofiu navrhovaných zmien Mikuláš Michelčík. "Príkladom sú trate bežeckého lyžovania, ktoré plán nerieši. Na rozdiel od zjazdoviek neprinášajú profit."
"Inžiniera Michelčíka si veľmi vážim ako odborníka. No spomínané námietky teraz vnímam ako názory, ku ktorým nemá dokumentáciu," vyjadrila sa Eleonóra Weissová, poverená obstarávaním ÚPN mestom Vysoké Tatry.
Agentúra životného prostredia v Prešove v súčasnosti posudzuje ÚNP z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Podľa jej pracovníkov Petra Burdu a Jozefa Kuchtu plánované zjazdové trate neohrozia zdroje pitnej vody v Tatranskej Lomnici. "Voda nad Tatranskou Lomnicou pochádza prevažne z topenia snehu a ostatných zrážok. Tá sa nachádza v dutinách morén, ktoré sa po roztopení snehu naplnia. Okrem týchto zásadných hydrogeologických daností sa samozrejme na kolobehu vody podieľajú aj lesné porasty. Sto hektárov odlesnenia kvôli zjazdovkám je ale z hľadiska rizika straty vodných zdrojov zanedbateľných."
Podľa Petra Burdu je zaujímavé to, že odborníci sa na 95% v otázkach ochrany životného prostredia zhodujú. Nechápe, prečo sa v médiách stále obmieľa iba zvyšných päť percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
