Toto odporúčanie dostanú poslanci na rokovanie zastupiteľstva, ktoré bude 27. marca. Azylový dom Pod Táborom spravuje spoločnosť Prešov Real, s. r. o. Spomínaná investícia mala byť súčasťou opráv nebytových priestorov, ktoré Prešov Real mieni robiť v tomto roku. Členovia mestskej rady financie určené na rekonštrukciu azylového domu navrhujú použiť na akcie, ktoré nie sú kryté rozpočtom.
Pre objasnenie pripomíname, že rozhodnutie o rekonštrukcii azylového domu poslanci stiahli z rokovania zastupiteľstva už v januári. Urobili tak na nátlak obyvateľov z Ulice Pod Táborom, ktorí spísali petíciu a svoj nesúhlas boli vyjadriť aj na rokovaní zastupiteľstva. Argumentovali zvýšenou kriminalitou a zlou hygienou v lokalite Pod Táborom. Vlastníkom azylového domu je mesto Prešov, ide o dočasnú stavbu, ktorá je schátralá a poškodená. Zo statického posudku, ktorý si mesto nechalo vypracovať vyplýva, že užívanie budovy už v máji môže byť rizikové. Útvar hlavného architekta mesta spracoval štúdiu na rekonštrukciu, v ktorej počíta s obnovou azylového domu formou prenosných obytných buniek.
Po rokovaní mestskej rady sa k problému vyjadril poslanec Milan Berdis (SMER-SD). „Verím, že zastupiteľstvo bude mať iný názor ako mestská rada. Strčili sme hlavu do piesku. Tvrdíme, že azylový dom nepotrebujeme, avšak lepšie riešenie ako jeho rekonštrukciu nikto nenavrhol." Povedal, že na rade síce odznela informácia, že na Starej Tehelni sa uvoľní 23 bytov a že do nich sa bude dať ľudí z Pod Tábora presťahovať, „ale byty sa nemôžu uvoľňovať podľa vlastného uváženia. Musíme ísť súdnou cestou a to je na dlhé lakte." Zároveň podotkol, že ak sa zastupiteľstvo odmietne vo veci azylového domu angažovať, tak by nemali brať primátorovi možnosť vo veci rozhodnúť. „Veď je tam ohrozená statika a mesto nesie zodpovednosť, ak sa niečo stane," dodal.
Poslanec Jozef Kužma (SDKÚ-DS) má iný názor. Podľa neho sa azylový dom umiestnil do územia zle. „Mal tam byť mestský park. V územnom pláne ho však kryjeme označením vyššia územná vybavenosť. Potom by Jarovnice mali byť centrom najvyššej územnej vybavenosti," podotkol J. Kužma a pokračoval: „V januári sme začali riešiť problém azylového domu a chceme ho vyriešiť šmahom ruky pred koncom volebného obdobia. Pritom sme mali tri roky na riešenie." Pozastavil sa aj nad tým, že vedľa mestského azylového domu je identické zariadenie, ktoré spravuje cirkev. „Tam s obyvateľmi problémy nie sú, pritom to boli rovnako nezamestnaní a alkoholici. Cirkev úlohu zvládla a mesto nie napriek tomu, že mesto má aj donucovaciu zložku."
Zdôraznil, že celý problém by sa mal riešiť cez zmenu územného plánu. „Mesto má neprispôsobivých aj v iných lokalitách a doteraz nie je zrušené uznesenie zastupiteľstva, že každá mestská časť bude riešiť svojich," dodal Kužma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
