nekvalifikovanú. Prerokovala len správu o činnosti vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, založeného po kalamite v novembri 2004.
"Správa len vymenovala aktivity, ktoré výbor robil a nič viac," povedal po rokovaní kabinetu minister životného prostredia László Miklós. On sám má voči víťaznej štúdii výhrady. Nepáči sa mu najmä to, že rozširuje územie na budovanie rekreačných zariadení. Zároveň však zdôraznil, že štúdia nie je právny dokument a preto nie je záväzná. Pripustil ale, že má byť podkladom pre ďalšie dokumenty. Zásadné rozpory treba uplatniť pri tvorbe územných plánov.
"Ministerstvo životného prostredia, respektíve Štátna ochrana prírody, je účastníkom rokovaní o územnom pláne Vysokých Tatier. Tam sa nestalo v tomto momente ešte nič, čo by bolo v rozpore s našimi predstavami," uviedol Miklós.
Štúdie, ktoré nemajú právnu záväznosť, však môžu slúžiť pri vypracovaní právnych dokumentov. Môžu z nich čerpať obce, projektant, mimovládne organizácie. Miklós sa neobáva, že sa kritizovaná štúdia negatívne premietne do rozvoja Tatier. O troch hlavných tatranských strediskách už bolo niekoľko rokovaní s primátorom Vysokých Tatier. "Tam nedošlo k dohode, že by sme zobrali štúdiu a územný plán a že by primátor Tatier povedal, že on to chce podľa tejto štúdie," dodal minister.
Vládny výbor pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier bude pokračovať v činnosti, zhodla sa včera vláda. Podľa včera predkladanej správy sa do konca minulého roka spracovalo 86,6 percenta víchricou zničených a poškodených stromov, väčšina objektov je opravených. Skončenie prác na odstraňovaní následkov kalamity sa očakáva v máji, o pol roka skôr, ako sa predpokladalo. Na účte v Štátnej pokladnici sa po kalamite vyzbieralo 10,1 milióna korún, z ktorých zostáva 2,8 mil. Na výzvu nadácií prišlo 142 mil. Sk, z Fondu solidarity EÚ dostala SR 5,678 mil. eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
