knihy ako filmy. Sú lepšie," hovorí Jakub, ktorý sa zúčastnil aj otvorenia sci-fi klubu v detskej knižnici Slniečko, v na ktorom s deťmi diskutoval nestor slovenskej vedecko-fantastickej literatúry Jozef Žarnay. "Najviac ma baví sci-fi a fantasy a tiež detektívky," vraví Jakub Sepeši, ktorý sa na stretnutí prezentoval vlastnou krátkou poviedkou, v ktorej spojil všetky tieto žánre dokopy. Napokon, presvedčte sa sami... O nápade na túto poviedku hovorí: "Chodil som na literárno-dramatický krúžok, kde sme hovorili o spisovateľovi Roaldovi Dahlovi. On píše takéto veci, inšpiroval ma k tejto poviedke."
Nie je to jediný výtvor mladého talentu, ale píše už od druhého ročníka a na svojom konte má asi 15 poviedok. "Chcem písať aj v budúcnosti," tvrdí jednoznačne J. Sepeši, ktorý by sa rád stal profesionálnym spisovateľom. Okrem Roalda Dahla sa mu páčia aj knihy Cornelie Funkeovej Dračí jazdci a Pán zlodejov. Vlani chodil v škole na literárno-dramatický krúžok, "teraz chodím na novinársky krúžok. V škole vydávame noviny." Svoje literárne výtvory doteraz zverejnené nemal, zato už zožal prvé ocenenia, ako to za najlepšiu literárnu prácu na tému Vianoce.
(frk)
Samojedi v temných lesoch
Lesy v Anglicku sú tmavé a plné strachu. Valí sa nimi hmla a z kríkov na nás číhajú vražedné oči. Všakže poznáte príbeh o Jankovi a Marienke? Nie je pravdivý! Neskončil dobre, ako sme si mysleli. Nežili šťastne až do konca ich života, ale zjedli ich Samojedi! Tí majú mená, akoby sa jedli navzájom. Práve naopak, milé deti, zjedia vás, ak budete chodiť po zotmení von. Dávajte si pozor, lebo oni sú vražedná organizovaná skupina. Prvé dieťa, ktoré zjedol Samojed, bol 16-ročný Adrián. Celý svet bol zburcovaný, hľadal ho. Nečudo, že ho nenašli, veď už ležal na dne samojedovských žalúdkov. Nejeden detektív pátral po Adriánovi, no každý zistil len veľké nič. Druhé unesené dieťa malo 6 rokov a volalo sa Janka. Zmizlo ešte záhadnejšie. Každý si myslel, že to dievčatko uniesol obávaný zločinec v sukni, Elizabeth Haštrbová. Niekedy patrila do kultu vražedných ľudí a práve v čase únosu utiekla z väzenia. Aj Janku však mali na svedomí Samojedi. Tohto prípadu som sa ujal ja, detektív - špecialista na únosy detí. Začal som pátrať. Pod rúškom tmy som sa vydal do lesa, kde sa určite nachádzali Samojedi. Pod nohami mi šušťalo lístie a možno to bol dôvod, preto ma prichytili pri pátraní. Ohyzdne sa smiali, keď ma varili v kotli. Nakrájali cibuľu, papriku, pridali štipku soli... "To je môj definitívny koniec," pomyslel som si a mal som svätú pravdu. O niekoľko hodín som ležal na dne žalúdka niektorého Samojeda.
Jakub Sepeši
Autor: Veľký Šariš (SITA)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
