Poľnohospodári, školy, cestári, takmer všetci už rátajú straty, ktoré im neustávajúce mrazy narobili.
"Samozrejme, že máme zvýšené náklady, najmä na teplú vodu a kúrenie. Mrazy boli ozaj silné a preto sme si nemohli dovoliť šetriť. Kedysi sa faktúry za vodu vyšplhali na necelých dvestotisíc, teraz máme za takmer tristotisíc. Teplo nás stálo dvakrát toľko, ako po iné roky v porovnateľnom období," dozvedeli sme sa od riaditeľa kežmarskej Základnej školy Dr. Fischera Milana Halamu. Dodáva, že je šťastím, že školu navštevuje dostatok žiakov a preto deficit peňazí na úhradu nepredpokladane vysokých faktúr nateraz nehrozí. "Samozrejme, úhrada faktúr za teplo a vodu pôjde na úkor iných aktivít, ktoré sme mohli zrealizovať," povedal Halama.
Základnú školu vo Vernári (okres Poprad) zachránilo od veľkých strát sťahovanie. "Keby sme tak neurobili a zostali na prvom poschodí, vykurovanie by bolo veľmi neefektívne a mali by sme veľké straty," komentovala riaditeľka vernárskej ZŠ Monika Alexová, ktorá je "vďaka" racionalizačným opatreniam v školstve zároveň jedinou vyučujúcou.
S nevôľou sledujú počasie aj poľnohospodári. "Nevyzerá, že by sa do konca marca poriadne oteplilo, preto sa bojíme náhlych teplotných výkyvov v apríli. Oteplenie môže poškodiť oziminy, obilie, ktoré napadne snežná pleseň," posťažoval sa riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory v Starej Ľubovni Vasiľ Saloň. Na podobnú zimu sa nepamätá. "Akoby sa vracali zimy podobné tým spred vyše päťdesiatich rokov. Dlho sme sa s niečím podobným nestretli," dodal Saloň. Náklady súvisiace s údržbou sa im už teraz navýšili o 25 percent.
Presné škody ešte nevedia vyčísliť v Poľnohospodárskom družstve v Spišskom Bystrom (okres Poprad). "Sneh je už pridlho, vadí to najmä oziminám, najviac sa obávame snežných plesní," potvrdil aj predseda tohto družstva Ján Lopúch. Rastliny nemôžu kvôli hrubej vrstve ľadu dýchať a v spojitosti s pribúdajúcim oteplením, ktoré je pre človeka len relatívne, vytvára počasie ideálnu kombináciu na vznik plesní. "Dvadsiateho marca sme už zvykli prihnojovať a do polovice apríla sme mali všetko v zemi. Takto budeme na poliach ešte v máji," povedal na margo časového nesúladu Lopúch. Straty môžu byť pre družstvá na hraniciach únosnosti, napríklad PD v Spišskom Bystrom má oziminy vysiate až na štyridsiatich percentách ornej pôdy.
Verejnoprospešné služby (VPS) v Starej Ľubovni sa na zimnú údržbu komunikácií dobre predzásobili. "Sme zvyknutí, že zimy sú čoraz tuhšie a dlhšie. Nám pomohlo, že bol november a december miernejší, čo, samozrejme, vo výdatnej miere vykompenzoval január a február. Zatiaľ sme minuli sedemdesiat percent posypového materiálu, takže asi do konca zimy vydržíme," uviedol Ľubomír Krett z VPS.
Ako najťažšiu za posledné roky hodnotí tohtoročnú zimu riaditeľ Správy a údržby ciest (SÚC) pre oblasť Poprad Marián Zibura. "Už míňame peniaze, ktoré sme mali vyčlenené na jarnú údržbu. Tieto zimné vrtochy nám totálne narušili rozpočet," uviedol pre Korzár. SÚC už musela doobjednať ďalšie tony posypovej soli, pretože "sklady sú už prázdne a zima stále nekončí," dodal Zibura.
Výkony súvisiace s údržbou ciest sa nedajú porovnať so žiadnym iným obdobím za posledných tridsať rokov. "Jednako to súvisí s intenzitou sneženia či dopravy, najmä stonásobného nárastu tej kamiónovej," uviedol šéf popradských cestárov. Hlavy v smútku majú už teraz aj z jarnej údržby. Odpratávanie posypového materiálu bude vzhľadom na použité množstvo rovnako nákladné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
