s takzvanými prípravnými drevinami ako jarabina, jelša, breza, ktoré rastú a rozširujú sa rýchlejšie. Tie pripravia podmienky pre cieľové dreviny, medzi ktoré sa v Tatrách radí najmä smrek, smrekovec, jedľa, borovica, javor horský a jaseň.
Prioritou je v tomto procese je obnova porastov pôvodnými tatranskými drevinami a ich maximálna rôznorodosť. "Tou chceme zabezpečiť trvalú existenciu lesa. Aj keď slovo trvalá je relatívne, pri rýchlosti vetra, ktorú sme zaznamenali 19. 11. 2004, bývajú poškodené akékoľvek porasty, povedal vedúci Strediska genofondu drevín ŠL TANAP-u Ing. Ján Marhefka. Ak by sa vysádzali dreviny pochádzajúce z iných oblastí, ich šance na zdravý rast a odolnosť by boli podstatne menšie.
Na určenie pôvodnosti druhov v danej lokalite sa využívajú rôzne písomné historické pramene. Užitočná je takisto peľová analýza, ktorá pomáha určiť výskyt druhu aj spred niekoľko tisíc rokov. Pôvod je dôležitý aj pri rovnakom druhu dreviny. "Sadenice tej istej borovice lesnej, napríklad zo Záhoria, by mali v Tatrách kvôli iným klimatickým podmienkam podstatne horšie podmienky pre rast a samotnú existenciu. Takáto informácia o vonkajších podmienkach sa v génoch populácie vytvára niekoľko stáročí," vysvelil Marhefka.
Podľa neho sa v novom lese budú snažiť zabezpečiť maximálnu vekovú, výškovú, priestorovú, druhovú a plošnú diverzitu. Druhovo a vekovo zmiešaný les bude v národnom parku stabilnejší, voči veterným a iným kalamitám odolnejší.
Ročne vyprodukujú Štátne lesy TANAP-u okolo poldruha milióna sadeníc.
Autor: toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
