starostlivosť. V prvom ročníku je v súčasnosti 23 prvákov v dennej forme a 28 v externej. Zaujímavé je, že v ročníku sú absolventi nielen zdravotníckych škôl, ale aj gymnázií a iných odborných inštitúcií z celého Slovenska. Medzi externistami sú aj profesionálni hasiči, vojaci a ľudia rôznych povolaní.
Po prvom semestri bakalárskeho štúdia nás zaujímalo, ako budúci záchranári zvládajú štúdium a či sa ich očakávania splnili. "Zatiaľ ťažko posúdiť. Myslím, že celé tri roky budeme každý deň zvažovať, či sme sa rozhodli správne," reagoval Košičan Imrich Bakši a neskrýval, že sa trochu obáva takej disciplíny, ako je kartografia, či čítanie máp nočnej oblohy. Aj to totiž musí záchranár vedieť. Jeho kolegyňa Viktória Počová prišla zo zdravotníckej školy a zorientovaná aspoň vo všeobecnej rovine. Vie však, že naučiť sa bude musieť oveľa viac špecifických disciplín. "Sme tu všetci dominantné povahy a štúdium berieme ako výzvu. Učitelia nás motivujú tak, že máme chuť robiť aj viac, ako sa očakáva," mieni Viktória.
Juraj Gnorík chcel byť záchranárom už od detstva. Ovplyvnila ho možno aj situácia, pri ktorej chcel, ale už nemohol zachrániť ľudský život. Bolo neskoro. "Prišiel som na fakultu zdravotníctva pred rokom a začal som študovať opatrovateľstvo len preto, lebo som počul, že sa odbor záchranár otvorí. Som rád, že som takú príležitosť dostal."
Marek Kaba z Bratislavy by uvítal, keby mali menej teórie a viac praxe. Faktom je, že disciplín majú naozaj veľa. Okrem základnej zdravotníckej orientácie musia zvládnuť aj biológiu, základy psychológie, práva, manažmentu či kartografie. "V rámci praxe sme prešli všetky oddelenia vo fakultnej nemocnici, aby sme sa vedeli rozhodnúť, kde zraneného pacienta doviezť. Boli sme pri pichaní injekcií, meraní tlaku, na pôrodnici pri cisárskom reze, na úrazovej chirurgii aj na psychiatrii," dodal M. Kaba.
Už v letnom semestri ich však čaká aj náročnejší výcvik v horách. Podľa vedúceho Katedry urgentnej zdravotníckej starostlivosti na FZ Mariána Šantu (na snímke vľavo) zamerajú sa na sebaobranu, zlaňovanie v horskom teréne, transport zraneného z terénu do nemocnice, orientáciu v horách, ale reč bude aj o výbušninách a zbraniach. Zdalo sa, že študenti na tento výcvik už dychtivo čakajú. V ročníku má však osobnú skúsenosť zatiaľ len jedna študentka. Veronika Homolová totiž pracuje ako dobrovoľníčka v horskej a vodnej záchrannej službe v Liptovskom Mikuláši.
Na otázku, či nemajú problém s literatúrou, alebo skriptami, vzhľadom na to, že ide o nový študijný program, študenti spontánne reagovali. Vraj ani najmenší. Každú majú k dispozícii aj na internete, rovnako skúšobný test a pre učiteľov nie je problém komunikovať s nimi a známkovať ich cez počítač. "Myslím, že máme dobré podmienky a budeme ich rozvíjať. Poslucháčom sa otvorila aj možnosť absolvovať odborné stáže v zahraničí, ale tam by mali ísť pripravení zvládnuť nároky záchranárskych stredísk," dodal M. Šanta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
