skupine. V tom rozhodujúcom štvrťfinálovom mali viac šťastia naši odvekí rivali - Česi. Zápas sa hral v Turíne v stredu večer (začal o 21.30 hod.). Ako ho prežívali fanúšikovia sme sa boli presvedčiť v jednej prešovskej pivárni s veľkoplošnou obrazovkou. Tento podnik v centre mesta bol zaplnený do posledného miesta. Pomer pohlaví bol zhruba pol na pol, hokej evidentne má rado aj nežné pohlavie.
„Vyhráme 3:2. Prišla som do podniku povzbudiť našich," povedala nám vysokoškoláčka Barbora Šerfelová zo Štrby. Jej favoritmi sú Bondra a Zedník. „Páčil sa mi Országh, ale ten tam nie je." Optimizmus neskrýval Vranovčan Tomáš Biž študujúci v Prešove. „Naisto postúpime a budeme mať zlato." Predpovedal, že naši vyhrajú o dva góly a strelecký zápis si konečne pripíšu Svatoš a Šatan. „Je lepšie, keď fandí viac ľudí, než pozerať doma," opísal názor väčšiny prítomných.
Aj diváci majú svoje rituály. Napríklad Prešovčan Tomáš Kollár vraví, že ak príde načas, Slováci nevyhrajú. Preto sa tesne pred zápasom odobral von z pivárne a zasadol si späť na svoje rezervované miesto až zopár sekúnd po začiatku. „Chcel som zažiť lepšiu atmosféru, než doma pri telke. Nebude to ľahké, lebo všetci vieme, že ten český komplex tam vždy bol," povedal nám T. Kollár, ktorý zažil už aj hokejovú atmosféru v nehokejovom Londýne: „Bolo tam pár krčiem, kde to fičalo ešte lepšie ako tu. V jednom pube bolo 90 percent Slovákov, samotný šéf krčmy mal na tvári namaľovanú slovenskú vlajku a skandovalo sa ´Ciky caky ciky cak...´ Boli tam aj Švédi, Fíni a ďalší, ale Slováci ich vždy prekričali."
Dve 21-ročné študentky manažmentu Miroslava Jeleňáková z Mengusoviec pri Poprade a Lucia Kačmárová z Vranova (obe na snímke na titulnej strane) prišli aj v dresoch. „Veríme im. Boli sme tu minulý rok, keď sme hrali proti Kanade na majstrovstvách sveta. Síce sme prehrali, ale bola tu výborná atmosféra," povedala Miroslava. Pred zápasom boli obe optimistické. „Vyhráme o tri góly," verila Lucia. Miláčikom týchto fanúšičiek je Gáborík, ale fandili aj Jurčinovi. Prečo? „Naša spolužiačka Lucia chodí s Jurčinom. Je veľmi pekná a dobrá," prezradili nám. Tohto hokejistu síce osobne nepoznajú, ale držali mu palce. „A Jurčina, to on nechcel trafiť Demitru, chcel dať gól," ospravedlňovali ho po skončení zápasu. Nechýbali slzy. „Aj tak sme na nich hrdé," zdôraznila Lucia a Jana dodala: „Milimeter chýbal a dáme vyrovnávajúci gól." Napriek smútku prevládla u dievčat nádej: „Nevadí. Stretneme sa tu na majstrovstvách sveta."
Atmosféra v pivárni sa naozaj približovala k atmosfére na zápase. Potvrdil to aj fanúšik Jožo v drese Petra Bondru. Síce je veľkým priaznivcom nášho tímu, ale stavil na Čechov. Aby mal aspoň nejakú náplasť pri prípadnej prehre. Žiaľ, oplatilo sa mu to. Počas zápasu boli chvíle beznádeje, po druhej tretine pár ľudí odišlo. Gáboríkov gól nás vrátil do hry a fanúšikom vrátil eufóriu do žíl. Napokon to nevyšlo a ľudia sa z podniku pomaly, bez emócií, začali vytrácať von. Jediný človek, ktorý aj počas najemotívnejších tlakov mal chladnú hlavu, bol čašník Peter Dlugoš. „Momentálne neviem, kde sa nachádzam. Keby ste tak vedeli, čo sa mi víri hlavou," priznal muž, ktorý mal hádam viac roboty ako Budaj v našej bránke. Napriek tomu na sebe nedal znať nervozitu, a všetko riešil rýchlo a s úsmevom. Fakt, že sledovanie prenosu strávil v práci, komentoval lakonicky: „Keď to tak vyšlo, čo mám robiť." Na druhej strane priznal, že tá atmosféra za to stojí. Jediná vec, ktorú v stredu večer pobabral, bol jeho tip, že vyhráme jeden o gól.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
