roku. Galéria totiž tento rok oslávi 50. výročie svojho založenia. "Ponúkame našim návštevníkom dve nové výstavy, každá je z trochu iného súdka," povedala riaditeľka galérie Marta Hrebičková.
Na prízemí v malej výstavnej sieni prezentujú prierez celoživotným dielom prešovského maliara Antona Sučku, ktorý nedávno zomrel. "Na výstave pod názvom Spomienka je vyše 60 diel z majetku našej galérie zo zbierkových fondov," dodala riaditeľka.
Tie sú doplnené dielami z pozostalosti umelca Anton Sučka, ktorý pochádza z Okružnej (okres Prešov) a bol špecialistom krajinárom. "Krajina bola jeho veľký inšpiračný zdroj. Celý jeho život ako aj tvorba je úzko zviazaná s rodným Šarišom, s podobou a krásami tohoto kraja. Mal k nemu veľký citový vzťah, pretože ako dieťa vyrastal v lone prírody," uviedla M. Hrebičková.
Podľa riaditeľky bol A. Sučka tradicionalista, preto po vysokoškolských štúdiách v Bratislave ho láska k domovu vrátila späť do rodného kraja. Usadil sa v Prešove, kde žil až do konca svojho života. Okrem vlastnej maliarskej tvorby pôsobil aj pedagogicky, z toho 20 rokov ako vysokoškolský učiteľ na katedre výtvarnej výchovy. "Touto výstavou si ho pripomenieme aj pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Bol to meditatívny, hĺbavý, filozofujúci umelec, ktorý netvoril chvatom. Všetko si dôkladne premyslel, uvažoval a aj preto jeho tvorba nie je príliš košatá. Tých lístočkov na konároch nie je nepreberné množstvo, hoci má svoju pevnú konštrukciu a konáre, ktoré majú svoj tvar a logiku," zamyslela sa riaditeľka.
Krajinomaľba bola vždy istotou tvorby tohto prešovského maliara. Na výstave je však možné vidieť aj jeho zátišia, portréty, voľnú figurálnu tvorbu. Pracovníci galérii urobili výber zo všetkých autorových diel z konca päťdesiatych rokov do konca osemdesiatych rokov. "Celé umelcovo dielo sme zahrnuli do takej vzorky, ktoré ukazuje všetky polohy, podoby a umelecké záujmy počas jeho života," doplnila.
Druhou výstavou, ktorú tiež otvorili na spomínanej vernisáži, chcú pracovníci ŠG návštevníkov prekvapiť. Vystavujú totiž diela Františka Turcsányiho pochádzajúceho z Hniezdneho (okres Stará Ľubovňa). Zaujímavosťou je to, že tento autor nie je profesionálny maliar. Pracuje ako zverolekár. "Začal sa zaujímať o maľbu. Novú inšpiráciu získal počas niekoľkoročného pobytu v Afrike v Líbyi. Tam sa tá jeho tvorivá potencia otvorila takým prudkým tokom, že vytvoril kolekciu diel inšpirovaných práve Afrikou," vysvetlila riaditeľka.
Ako dodala, vyhol sa tomu, aby sa nestal popisným. To dokáže máloktorý umelec, nevynímajúc profesionálov. "Vizuálne ataky africkej kultúry, svetelné pomery ho nezviedli k dokumentarizmu. Tento talentovaný samouk z toho vyťažil niečo veľmi zaujímavé pre svoju vlastnú tvorbu aj pre divákov. Po návrate domov tieto podnety ešte niekoľko rokov spracovával ale postupne sa od toho oslobodzoval," povedala.
Podľa nej F. Turcsányi v súčasnosti vytvára aj diela, ktoré už tú spätosť s exotickou krajinou nemajú jednoznačnú. "Svoju umeleckú energiu necháva uvoľňovať viacerými smermi. Jeho diela sú zaujímavé a určite prekročili rámec amatérskej tvorby. Avšak štatút amatérskeho tvorcu je pre neho výhodou, pretože to znamená, že nie je ničím viazaný a tvorí vtedy, keď má prebytok tvorivej energie. A tú F. Turcsányi ukladá na plátno veľmi zaujímavým, inšpiratívnym a pre divákov atraktívnym spôsobom," dodala.
Opýtali sme sa F. Turcsányiho, ako získaval v krajine ďaleko od domova maliarske potreby. "V Afrike som bol so svojou manželkou, ktorá tam pracovala ako lekárka. Ja som trénoval nezamestnanosť. Svoj voľný čas som si krátil maľovaním na hocičo, čo mi prišlo pod ruky. Mal som minimálne možnosti na kúpu farieb či plátna. Preto som musel často improvizovať. Riešil som to tak, že som maľoval na všelijaké lodné krabice, na dosky z lodných krabíc, na lekárske plášte alebo na vrecia od múky či ryže. Pôvodná textúra vynikla a z núdze cnosť priniesla častokrát lepšie ovocie," zaspomínal si autor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
