Boha bola v ich rodine odjakživa tou najprirodzenejšou záležitosťou. "Mňa k tomu viedli moji rodičia a ja v tom pokračujem aj v prípade mojich detí. Alebo sme radšej mali veriť v komunistov?" hovorí s úsmevom.
J. Kuruc sa kvôli svojmu vierovyznaniu skoro dostal do väzenia, a to pre kostol. V Bukovinke žije 156 ľudí a túžbou týchto kresťanov bolo mať v tejto lokalite vlastný kostol. Kvôli svätým omšiam museli zdolávať 4-kilometrovú cestu do Draviec. Niekedy v roku 1984 si povedali, že sa pustia do stavby. Za čias komunistov chceli takmer nemožné. "Keď sme vtedy prišli na vtedajší okresný národný výbor, o kostole nechceli ani počuť. Povolili nám však stavbu domu smútku a poskytli nám 20-tisíc korún. Okrem toho vo farnosti sa konala zbierka. Začali sme stavať s tým, že sa tam budú aj konať omše. Lenže niekto napísal na nás anonymy. V marci v roku 1985, bolo to doobeda, keď bol každý v práci, zrazu prišiel do Bukovinky buldozér. Dom smútku bol už takmer postavený, chýbala strecha. Vtedajší mocipáni sa rozhodli zbúrať ho. Deti a dôchodcovia, ktorí bola doma, vytvorili okolo stavby múr, aby zabránili búraniu. Do Bukovinky však prišli policajti so psami a ľudí rozohnali," spomína na takmer revolučné udalosti J. Kuruc.
Hneď ako komunistom odzvonilo, obyvatelia Bukovinky sa pustili na tom istom mieste do novej stavby. Našťastie, kostol už nemuseli stavať pod žiadnou zásterkou. Prednedávnom, a to pred Vianocami im dokončený kostol vysvätil spišský biskup František Tondra. Polnočnú omšu už prežili v novučičkom kostole. Zaujímavé na tom je, že farníci stavali za vlastné. Nikto im nedal ani korunu s výnimkou predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Ten odvážnym kresťanom zo Spiša daroval 200-tisíc korún. "Podľa projektu kostol aj s prácami by mal stáť 3,9 milióna korún. Vyšlo nás to lacnejšie, pretože všetko sme si urobili svojpomocne," hovorí J. Kuruc. Na stavbe dokonca pracovali aj finančne pomohli rodáci z Bukovinky, ktorí žijú v rôznych regiónoch Slovenska.
Na krušné časy začiatkom 80. rokov minulého storočia už v Bukovinke spomínajú s úsmevom, aj keď vtedy im bolo poriadne horúco. "Vtedy som bol poslancom. Mňa aj vtedajšieho predsedu národného výboru vláčili po súdoch, vraj sme tých poskytnutých 20-tisíc korún minuli na nesprávny účel. Takmer som sa dostal do väzenia," dodáva tento obyvateľ Bukovinky. Zdá sa, že v Bukovinke žijú naozaj odvážni ľudia. Hneď na to, ako im komunisti zbúrali budúci kostol, odmietli zúčastniť sa volieb. Ani jeden voliči neprišiel k volebnej urne. Na vtedajšie časy naozaj odvážny čin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
