čakali takmer celý deň. Podobnú skúsenosť má aj Vincent Leššo zo Šarišských Michalian.
Keďže jeho 85-ročná matka bola hospitalizovaná v prešovskej nemocnici a je ležiaca pacientka, po prepustení do domáceho liečenia požiadal preto o jej prevoz domov sanitkou. "Deň predtým lekár vypísal matke prepúšťaciu správu. V deň odchodu z nemocnice zdravotná sestra objednala sanitku pre matku a jej sprievod, teda pre mňa, keďže je nevládna. Nahlásil som sestričke, že máme so sebou aj invalidný vozík," hovorí V. Leššo.
Po vybavení týchto potrebných úkonov už stačilo iba čakať, kedy sanitka po nich príde. Čakali teda od pol desiatej rána až do popoludňajších hodín, keď ich už trpezlivosť prechádzala. "Poobede som sa išiel opýtať sestričky, či na nás náhodou nezabudli. Povedala mi, že musíme čakať. Zavolala však aj dispečerovi. Dozvedeli sme sa, že v tom čase žiadna sanitka nejde na ten smer, preto musíme čakať ďalej," spomína Leššo. Čakali teda ďalej, po čase však trpezlivosť prešla aj zdravotnú sestru. "Oznámila nám, že znova volala dispečerovi. Vraj dopravno-zdravotná služba je sprivatizovaná, už nepatrí pod nemocnicu a tá si iba objednáva výkon služby u súkromníka ako u zmluvného partnera nemocnic ," dodala. Sanitka sa objavila o piatej podvečer. Podľa V. Lešša šofér sanitky čakal na chodbe nemocnice, kým uloží svoju matku na invalidný vozík a dopraví ju k sanitnému vozidlu. "Pri sanitke mi povedal, že vozík do nej nevojde. Vraj nie je dostatok miesta. V sanitke už totiž sedela staršia žena, ktorá v jednom kuse hrešila všetkých lekárov. Pri nej bolo aj mladé dievča, zrejme jej sprievod. Matku sme museli dať sadnúť na sedadlo oproti bočným dverám. Voľajako sa nám podarilo dostať do sanitky aj zložený invalidný vozík," konštatoval. Vo vozidle už teda okrem šoféra boli štyria. Na ich veľké prekvapenie však ešte zašli po ďalšieho pacienta na onkológiu: "Šofér ho z oddelenia priviezol na vozíku. Pomáhal som ho naložiť, ten pán bol z Uzovského Šalgova. Naša ďalšia zastávka bola pri monobloku. Čakali sme, kým prišiel starý, 91-ročný dedko z Ľutiny s babkou, ktorá ho sprevádzala. Boli sme tam siedmi, natlačení ako sardinky. Ja som musel čupieť na zemi a držať matku, aby sa nezošmykla z vozíka. Nakoniec sa nám voľajako podarilo ´dotrepať´ domov." V. Leššo si myslí, že účelom privatizácie malo byť zlepšenie poskytovaných služieb: "Toto je však ich zhoršenie," vraví rozhorčene.
O vysvetlenie sme požiadali aj vlastníka Dopravno-zdravotnej služby Jána Godu. Podľa neho mesačne prevezú okolo 2 800 pacientov. K tomuto problému sa vyjadriť nevedel a odkázal nás na dispečera, svojho zamestnanca. Dispečer spomínanej dopravnej služby Ján Vranko nám povedal: "Žiadanky na prepravu aj s uvedením času vyplňujú zdravotné sestry z jednotlivých oddelení nemocnice. My by sme mali podľa toho robiť. Lenže tak by sme neodviezli ani štvrtinu pacientov. Musíme si čas s miesto prevozu tak uspôsobiť, aby to bolo ekonomicky výhodné. Inak by nám poisťovňa jazdy nepreplácala. Ráno najprv privážame ľudí z dedín do nemocnice. Nasledujú tí, ktorí musia byť v presne určenú hodinu, na dvanástu na dialýze. Po nej ich musíme porozvážať domov. A až potom, od druhej popoludní prídu na rad ostatní pacienti z nemocnice. Doba čakania na odvoz je priamo úmerná počtu pacientov. A čo sa týka sprievodov z niektorých oddelení nám v takomto prípade volajú deň vopred, aby sme im upresnili čas, kedy má sprievod do nemocnice prísť. V spomínanom prípade sa tak nestalo, preto sprievodca pacienta čakal od rána. Stalo sa to zrejme nedopatrením toho, kto vypisoval lístok na prepravu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
