1994, žezlo po ňom prebral syn. O histórií, ale aj súčasnosti pernikárstva a medovnikárstva na Spiši hovorí výstava, ktorú včera sprístupnili verejnosti v levočskej radnici. Jedným z exponátov je aj spomínaný výučný list, nebohý J. Joppa bol okrem pernikárstva odborníkom aj v odbore sviečkárstvo.
Levočania sa môžu hrdiť aj posledným pernikárskym stanom na Slovensku. "Stan nám požičal syn nebohého pána Joppu, ktorý sa tiež zaoberá pernikárskom. Má rozmery 5 krát 6 metrov, stôl je dlhý päť metrov. Zvláštny je tým, že má veľmi jednoduchú konštrukciu. Pernikári ho mohli na jarmokoch rýchlo a bez väčších problémov postaviť. Vraj ho priviezli až z Mukačeva," popísal nám Mgr. Ľuboš Petruška zo Spišského múzea v Levoči.
Na výstave nájdu návštevníci všetko, čo sa perníkov a medovníkov týka od a do zet. Začína to medom a končí hotovými výrobkami. Je to rôzne náradie a stroje, ako napríklad stroj na výrobu medových cukríkov. Votívne formy - tak toto označenie vlastnia formy s rôznymi motívmi - ľudská ruka, noha, obydlie či dobytok. "Ľudia do foriem nalievali včelí vosk a potom tieto rôzne figúrky nosievali do kostola. Bolo to čosi ako obeta. Ak mal niekto choré nohy, do kostola odniesol maličké nohy zo včelieho vosku. Ak iný zase prosil Boha o ochranu príbytku, do kostola zase odniesol odliatky domček," porozprával nám Ľ. Petruška o zvykoch našich predkov.
Zaujímavé je, že každý majster si svoj recept prísne strážil a dedil sa z pokolenia na pokolenie. Dokonca recept pernikári ani nepísali na papier, aby sa neodstal do nesprávnych rúk. Všetko sa museli naučiť naspamäť. Pernikárstvo - medovnikárstvo, Ľ. Petruška tvrdí, že odborníci sa dodnes nedohodli, aký je medzi nimi rozdiel. "Poniektorí hovoria, že ide o synonymum, iní zase hovoria, že rozdiel je v ceste, či formách," dodal Ľ. Petruška.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
