nájsť na to muzikantskú prvú ligu a dotiahnuť ju aj na Slovensku, to si už zaslúži zložiť klobúk dolu. Podarilo sa to ikone slovenskej hudobnej scény Richardovi Müllerovi.
Výborný zvuk a skutočne kvalitné hudobné výkony sprevádzali Müllerov utorkový koncert v Mestskej hale. Tá bola plná, úplne vypredaná však nebola. Napriek tomu si aj samotný spevák spomenul na koncert spred dvoch rokov, kedy sa v Mestskej hale zišlo toľko ľudí, koľko v nej nebolo nikdy predtým, ani nikdy potom. "Bol to môj najlepší koncert," prezradil spevák vďačným Prešovčanom, ktorí aj teraz nadšene prijímali jeho piesne. Od úvodného Radeckého maršu po záverečnú Prečo sa máme rozísť spojenú s Kalinkou, ktorou už roky končí 90 percent Müllerových koncertov.
Američania mali v jednotlivých skladbách dostatok priestoru na vlastnú realizáciu. Nešetrili sólami, došlo na každého, napriek tomu nechceli vyniknúť za každú cenu a väčšinou sa podriadili celku. Znelo to výborne, akoby hrávali spolu a s Müllerom už roky. Profesionalita sa nezaprie, na zosúladenie sa im stačilo tri dni poskúšať v prešovskom Véčku. Najväčšiu šou robili sólový gitarista Hiram Bullock. Ten už vyzerá ako hudobná hviezda. Keď naň pozriete, myslíte si, že buď kradne autá niekde v Bronxe a šéfuje miestnemu gangu, alebo je to rocková star. Šoumenom sa skrátka musíte narodiť, to sa nedá zahrať. "Najviac sa mi páčil klávesák Clifford. Bubeník bol sympaťák. A gitarista, keď preliezol medzi divákov a nemohol sa dostať späť, tak som už len čakala, kedy sa ten stokilový chlap strepe na zem. No bol to šoumen. Müller tiež miestami nechápal ako je to všetko možné. Chýbalo mi ešte snáď Baroko a Nočná optika," zhodnotila koncert jedna z fanúšičok dvojmetrového speváka s charakteristickým hlbokým hlasom.
Müller zahral päť noviniek z platne 44, inak ponúkol osvedčené hitovky. V tejto zostave asi najviac zabral americkým soundom poznačený hit Asi to tak musí byť z predposledného albumu Monogamný vzťah. Živá zostava amerických hudobníkov mu dodala potrebné grády a obecenstvo vrelo. Široké zastúpenie mal úspešný album ´01, prakticky odignorované ostali platne Nočná optika a Koniec sveta. Z ostatných väčšinou odznelo len po jednom kuse (Po schodoch, Cigaretka na dva ťahy, Srdce jako kníže Rohan, Nebude to ľahké...). Müller bol silný aj v nových veciach. Napríklad v piesni Ticho a tma, ktorú napísal v čase, kedy - ako povedal - pomýšľal na samovraždu. "Kto by to bol vtedy povedal, že 6. decembra budem stáť tu na pódiu. A ešte s takouto kapelou," poznamenal. Odzneli i staršie skladby Nespoznaný, Tlaková níž či Štěstí je krásná věc, ktoré Američania (zvlášť prvé dve menované) obliekli do nového hudobného šatu. Vôbec celý repertoár bol zaujímavo prearanžovaný. Kapela sa zapojila aj do vokálov. A nielen feelingových, ako to hovoril výkonný producent Jožo Stopka, ale pomerne úspešne zápolili aj so slovenčinou. Taký refrén "tma, tma, tma, tma a tyhou" znel s ich prízvukom vcelku exoticky.
Na slovenské pomery netradičný ťah, pozvať si ako sprievodný band kapelu zloženú z hudobníkov, ktorí na pódiu hrali s onakvejkšími hviezdami (David Bowie, Madonna, Sting, Bruce Springsteen, Maria Carey, Miles Davis, Frank Sinatra, Ringo Starr, Barbra Streisand, Ray Charles, James Brown, Paul Simon, Kool & the Gang...), sa vydaril na sto percent. Pobyt týchto muzikantov sa zrejme objaví aj na DVD. Kameru vzal pred koncertom i priamo počas neho aj sám Richard Müller. Azda ten dokument zachytí aspoň kúsok atmosféry, ktorá panovala v Prešove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
