mestských častí. O tom, ako vníma udalosti „rok po", sme sa porozprávali s primátorom mesta Jánom Mokošom (na snímke).
Ako sa zmenilo mesto rok po nešťastnej udalosti?
- Predovšetkým treba povedať, že ľudia, inštitúcie a organizácie urobili za ten rok veľký kus práce, či už pri odpratávaní drevnej hmoty, čistení intravilánu a podobne. Aj podnikatelia v cestovnom ruchu urobili celý rad ponúk, aby zlepšili propagáciu na veľtrhoch. Momentálne pokračuje výmena chodníkového informačného systému, osadzovanie nových značení a tabulí. Veľmi rýchlo po kalamite sa podarilo vyčistiť lyžiarske zjazdovky, rozbehnúť sezónu, postupne sa dočkali spriechodnenia aj turistické chodníky, opravené máme verejné osvetlenie a pracovali sme aj na príprave základných dokumentov mesta, na územnom pláne a podieľali sa aj na príprave materiálov v oblasti legislatívy.
Čo vás ešte v najbližších dňoch čaká?
- Toho je veľa, potrebujeme dočistiť priestory v intraviláne, aby boli čo najestetickejšie, urobiť parkové úpravy. Tiež pripravujeme zásobník projektov, ktoré sú zamerané na revitalizáciu intravilánu.
Máte tieto projekty z čoho financovať?
- Zatiaľ využijeme prostriedky, ktoré sú zbierok a počítame s tým, že nejaké peniaze prídu aj z fondu solidarity, možno nejakých 25-30 miliónov. Tam si určite urobíme isté zdroje, nechceme ich skonzumovať.
Koľko sa podarilo mestu vyzbierať na obnovu Tatier?
- Na účtoch mesta sa zozbieralo niečo cez 50 miliónov korún, k tomu treba ešte prirátať aj vecné dary ako technika a podobne.
Ako ste tieto peniaze použili?
- Išli predovšetkým v prvom období na odstránenie mimoriadnej situácie, prvotných následkov, vyčistenie ciest a chodníkov, na opravu poškodených budov, ktoré sú v majetku mesta, na opravu chodníkového informačného systému, tiež na opravu osvetlenia. Postupne sme z týchto zdrojov financovali všetky nevyhnutné opravy, súvisiace s odstraňovaním následkov kalamity a projekty na obnovu života v meste.
Zostalo vám z týchto peňazí ešte niečo?
- Na účte máme ešte asi 4 milióny korún a pochopiteľne, počítame s tým, že si niečo budeme refundovať z peňazí z fondu solidarity za faktúry, ktoré sme subjektom, pracujúcim na odstraňovaní následkov, vyplatili.
Ktorý z okamihov pre vás ako primátora bol za ten rok emotívne najťažší?
- Určite to bol požiar z konca júla tohto roku. Museli sme vo veľmi krátkom čase riešiť zložitú situáciu, bolo sucho, fúkal vietor, šlo o nedostupný terén a ľudia boli v ohrození. Obyvatelia mali obavy, podobne aj hotely a iné inštitúcie, každý chcel, aby sme prednostne prišli riešiť situáciu k nim. Na jednej strane som chápal, že pomaly každý videl oheň už pred svojím objektom, ale my sme museli riešiť celkovú koncepciu likvidácie požiaru. Priznávam, že táto udalosť bola pre mňa osobne zložitejším okamihom, ako samotná kalamita.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
