smršť v priamom prenose. Burácanie vetra. Kvílivé zvuky ohýnajúcich sa stromov. Lietajúce strechy, tehly, padanie vývesných štítov a prekážkový beh smerom k bezpečiu. Na to ráno, keď Tatranci po tejto spúšti otvorili oči, nikdy nezabudnú. Od tejto chvíle zostala stará podoba tatranského lesa už len spomienkou.
Ani po roku na besnenie živlov ľudia nezabudli. Len emócie už vychladli a predstavy budúcnosti sú menej katastrofické.
"Som milo prekvapená, že obnova Tatier postupuje v rýchlom tempe, už tu ani nejazdí toľko veľkých áut s drevom, je vidieť, že spracovanie kalamity ide rýchlo," konštatuje Eva Jahodová, obyvateľka Tatranskej Lomnice. Spomína si, že bezprostredné reakcie po veternej spúšti nedokázala ani ona vtedy oddeliť od emócií. Dnes už udalosť vníma triezvejšie, život proste ide ďalej. "Možno si musíme zvyknúť na vyššiu hlučnosť a prašnosť, ale zas máme iné výhľady," dodáva s úsmevom na otázku, či jej chýba starý tatranský les. Ak nad niečím pri postupe spracovania kalamity krúti hlavou, tak to sú veľké plochy zahádzané kopami haluziny v turisticky atakovaných miestach. "Napríklad pri amfiteátri v Smokovci, nevyzerá to práve najlepšie. Prekvapuje ma tiež, že pred Domom služieb v Starom Smokovci vyrastá čudná betónová plocha, vraj to má byť pamätné miesto kalamity, len neviem, či práve toto je dobrý symbol," dodáva. Priznáva, že nie je celkom bez obáv, pokiaľ ide o budúci rozvoj Tatier. "Desím sa, žeby nejaký silný investor neprevalcoval Tatry mocnejšie, ako vlaňajší novembrový víchor," hovorí Eva a dodáva, že už sa teší na mladé stromy, ktoré za pár rokov na kalamitisku vyrastú.
Ani v Smokovcoch nie sú po roku od kalamity nedočkaví, nečakajú zázraky na počkanie. "Na hluk a rachot strojov sme si zvykli, ak chceme, aby to rýchlo postupovalo, iné nám nezostáva. Je však pravda, že ako matka s malým dieťaťom tu nemám pokojné miestečko, pred hlukom musím jednoducho ujsť do Popradu," smeje sa tomu paradoxu Monika Koleková zo smokoveckého sídliska Sibír. Kvituje tempo prác, očakáva, že čoskoro budú upravené aj chodníky medzi jednotlivými mestskými časťami a možno pribudne aj nejaká trasa pre "výbeh mamičiek s deťmi, korčuliarov či cyklistov." Podobne, ako jej susedia, aj ona sa trochu obáva, aby si rýchlozbohatlíci na voľných priestranstvách v Tatrách nezačali napĺňať svoje detské sny. "Dúfam, že nikto nedopustí, aby sme tu mali prehustenú zástavbu," dodáva Monika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
