prešovská uletená formácia Chiki liki tu-a. Po 2CD Kysak (obsahujúcom prvé dva albumy Nezatváraj Milan dvere a Budeš musel vlasy na blond prefarbil) a CD Choďte sa hrať pred vlastný vchod (s hitmi Láska moja de si a Monte Carlo) prichádza bezmála jedenásťročná kapela v zoštíhlenej zostave s novým štúdiovým počinom. Takže bolo o čom rozprávať s jej lídrom Martinom Višňovským (na snímke vpravo, vedľa Ľ. Petrušku).
Čo povedať k novej platni?
"Išlo nám zasa o tú istú vec, ako pri ostatných, žeby to vyšlo. Podarilo sa. Vydalo to Sony BMG."
Vždy máte nejaké ťažkosti s vydavateľmi. Teraz ste od Millenia prešli do Universalu, napokon vás však vydáva Sony BMG. Prečo?
"Universal do toho nejako nechcel ísť, oni majú svoje overené kapely, ktoré to ťahajú a neriskujú. Ešte keď sme nahrávali pre Millenium sa z BMG ozvali, že by teoreticky chceli platňu, ale my sme to už nechceli meniť. Teraz sme už v podstate inú šancu nemali, takže sme sa tešili, že keď to cédečko nahráme, tak sa bude aj predávať."
Takto ste sa dostali do jednej stajne so superstaristami.
"Tak, ako to niektorým umelcom vadí, my možno kvôli tomu máme platňu. Oni sú schopní tomu vydavateľstvu zarobiť toľko korún, že sa nemusí nejako extrémne báť ísť do projektu, ktorý nie je taký lukratívny."
Pobijete superstaristov v predajnosti?
"Osobne myslím, že keby to bolo propagované, tak ako sú oni, tak áno. Ľudia kupujú, to čo dostanú, nie čo je tam nahrané. Vidno to na predajnosti Martina Kelecsényiho. Takže keď im povedia, že toto si kúpte, tak si to kúpia. Ako sa budeme predávať my, netuším. Sme tam spolu, v tom vydavateľstve je strašne veľa skupín. Čo je na tom perfektné, že to bolo robené takým undergroundovým spôsobom, že som ani neveril, že u veľkého vydavateľa sa to dá, teda, že kým to išlo do výroby, oni nevideli nič. Ani obal, ani nepočuli žiadnu pesničku, doniesli sme im hotové cédečko, oni ho poslali do Nemecka, vyrobili a 'koňec'."
Produkovali ste si to teda sami?
"Áno, aj predtým sme to takto robili. Nový album sme nahrávali v Lipanoch,
v dome u Romana Šoltýsa, kde bolo prenesené štúdio z Malého Šariša."
Zmenili ste nástrojové obsadenie, ako sa to prejavilo na novinke?
"Tým, že odišiel Maco je dosť logické, že v tej nahrávke nie je až toľko 'trubirohov'. Sú tam však aj pesničky, kde dychy sú. Nič také závažné sa v našej hudbe nezmenilo, je to rokenrol, akurát je trošku priškvarený o parochňu. Inak je to furt toto isté."
Keď ste vydali druhý, či presnejšie tretí album Choďte sa hrať pred vlastný vchod, tak tam boli ako špecialitky piesne od projektov Antracit a Hudci prérie. Máte niečo podobné aj na novom albume?
"Z projektov sme teraz nedávali nič, lebo chcel by som to urobiť tak, aby projekty mali potom niekedy aj svoju vlastnú nahrávku. Aby bolo zachytené, že existovali a týmto spôsobom sme sa zabávali. Teraz sme nahrali dvanásť pesničiek a na CD ich je trinásť. Tá trinásta je taká, že som tam nahatý ja s mojím mladším bratom z detskej izby jak hráme. Je to tiež naša pesnička, ale z roku ´91, čiže je to celkom humor. Môj osobný pohľad na to celé je ten, že som mal z nového albumu oveľa väčší rešpekt, či pri tom množstve koncertov a ďalších vecí budeme schopní vyžmýkať počúvateľné veci. S odstupom času si myslím, že sa to podarilo. Dokonca až nad moje očakávania."
Nerátajúc Pohodu, tak ste extrémne neoslavovali desiate výročie kapely. Bude niečo?
"Práve ten krst by mal byť aj akousi oslavou. Aj tak to bude propagované. Výročný koncert sme nestihli kvôli tomu, že sme si to nevedeli ustrážiť, lebo je toho viac. Teraz bude platňa, k nej krsty v Prahe, Bratislave a v Prešove, o dva týždne ideme do Londýna."
Tu bude prvý krst?
"Posledný. Ten najhlavnejší."
Kto bude krstný?
"To ešte nevieme ani pri jednom koncerte. Vieme len to, že každý koncert bude krstiť dakto iný. Určite budeme mať aj predskupinu. Nejakú amatérsku z regiónu, mám niekoľko favoritov, po koncerte bude aj afterparty - príjemné posedenie pri samovare."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
