horský vodca, fotograf. Alexander Luczy zostal dušou i telom Tatranec, aj keď už cez tridsať rokov žije vo Švajčiarsku.
Nová kniha je Luczyho prvotinou. Tatranci ho poznajú ako skvelého rozprávača, ktorý si dokáže poradiť s každým príbehom. Spomienky na lezecké začiatky, na dobrodružstvá so spolulezcami a príhody z lana vie podať šťavnato, s nadhľadom a vtipom. Práve Luczyho svieže rozprávačstvo podnietili jeho priateľov, aby ho intenzívne prehovárali na písanie. "Stretol som sa s priateľmi, Valikou Kostkovou a Ďurom Trsťanom, vypili sme nejaký pohárik a ja som sa rozkecal. Asi sa im tie moje rozprávky páčili. Keď rozprávam zážitky, pozorujem ľudí, ktorí ma počúvajú a pozerám sa, či nezívajú alebo nemajú unudené tváre. Podľa toho viem, ktorá téma je zaujímavá," hovorí Alexander Luczy. Tvrdí, že píše rád, nie je to pre neho práca. Kým ešte žil na Slovensku, pred rokom 1969 písal často a jeho články uverejňovali časopisy Krásy Slovenska a Vysoké Tatry. Keď odišiel do Švajčiarska, písanie spomienok rozhodne nebolo terapiou na zahnanie smútku po domove. Alexander Luczy tvrdí, že v emigrácii dokázal túžbu po domovine potlačiť, inak by ho zožrala ako rakovina.
Spomienky na Tatry a exil z pera Alexandra Luczyho zaujmú ľahkým, sviežim štýlom. Luczy píše presne tak, ako hovorí. Príbeh vyšperkuje perličkami zážitkov, skvelými pozorovaniami a brilantnou pointou. "Snažil som sa nikoho nekopírovať, nerozplýval som sa nad krásami prírody, to radšej prenechám básnikom. Nepísal som ani o tom, ako sme liezli na každý štít, to by bola nuda," smeje sa večný optimista Luczy. Ako hovorí, stále si vedie denník túr, v ktorom ale okrem cieľa, počasia, partnerov a času výstupu či eventuálneho "prúseru" nie je žiaden detail. Všetko ostatné si podržal v hlave a práve z tohto "zdroja" pri písaní vychádzal. Keď sa už rozhodol pustiť sa do oprašovania spomienok, šlo mu to rýchlo, "surovina" bola hotová za necelé dva mesiace. Potom ju začal "čistiť", doplňovať a to mu zabralo dva roky. "Nepísal som to s úmyslom uverejnenia. Poslal som text niekoľkým priateľom cez mail a niekoľkým ako "samizdat"," hovorí autor knihy, ktorá poteší oko i srdce každého milovníka hôr. Luczyho priateľov na Slovensku texty tak zaujali, až našli spôsob, ako knihu vydať. Tá sa v týchto dňoch dostáva na pulty športových predajní a kníhkupectiev v regióne pod Tatrami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
