tuhého, o čom si myslíte, že vás postaví na nohy," vraví o svojich skúsenostiach 45-ročný Prešovčan Jaro. Chvíľu robil kariéru, ako vraví patril medzi prešovskú smotánku, ale alkohol ho stiahol na úplné dno. Stratil prácu, peniaze aj rodinu. Dnes dokáže o tom hovoriť otvorene a dokonca na verejnom fóre, no nie preto, aby sa chválil. Myslí to skôr ako varovanie. "Cesta späť je dlhá a ťažká. Prešiel som tri liečenia a ani teraz si nie som celkom istý, či vydržím. Som čistý už niekoľko mesiacov. Dúfam, že to tak ostane," dodáva.
Jaro je jedným z klientov resocializačného zariadenia Rezonal v Zlatej Bani (okres Prešov), kde klienti po psychiatrickej liečbe absolvujú druhú etapu návratu.
Najčastejšie ide o alkoholikov, ale mali medzi sebou aj gamblerov a ľudí závislých na marihuane. Hoci Rezonal funguje len 11 mesiacov a má trochu iné pravidlá, ako ostatné zariadenia na Slovensku, zdá sa, že klienti urobili veľký krok vpred. Ako vraví šéf Rezonalu František Bujnovský, sám vyliečený alkoholik, musia si na seba zarobiť. Tvrdo pracujú, chovajú zvieratá a pestujú zeleninu, aby boli sebestační. "Mali sme jednu klientku z Banskej Bystrice, ktorá u nás po prvý raz videla živé prasa. Alebo chlapca z Brezna, ktorý tiež pracoval so živými zvieratami po prvý raz. Pracovná terapia je veľmi dôležitá. Režim majú tvrdý, ale snažíme sa ich pripraviť na život vonku. Nechceme, aby sa vrátili na ulicu. Snažíme sa pomôcť odchádzajúcim nájsť ubytovanie, prípadne prácu, ale je to veľmi zložité," dodáva F. Bujnovský. Prvé tri mesiace sú úplne izolovaní. Nesmú sa stýkať s rodinou. Postupne majú povolené návštevy, vychádzky v doprovode až po úplnú samostatnosť. Stalo sa, že klienti z Rezonalu odišli. Zdalo sa im, že sú už na život vonku pripravení. Niektorí spadli do recidívy a museli ísť znova na liečenie, niektorí sa k nim vrátili.
Mladí ľudia z pléna preliečených narkomanov bombardujú otázkami. Napríklad, čo odkazujú alkoholikom, ktorí stratili zmysel života. "Dobrá otázka. Nech prídu za nami a my im povieme, čo ich čaká, keď sa včas nezastavia. Keď som bol na poslednom liečení, videl som ako zomiera 40-ročný chlap. Mal dve deti, manželku a lekári mu nevedeli pomôcť. Zabil ho alkohol. S tým som sa ťažko vyrovnával," reaguje Jaro. Jeho kolega Milan dodáva: "Zabávať sa a venovať sa koníčkom sa dá aj bez alkoholu. Teraz to už viem a verím, že sa už pohárika nedotknem. Stratil by som všetko, na čom som tvrdo pracoval."
V tejto súvislosti sa zapája aj jeden z policajných preventátorov. Upozorňuje na to, že niekedy alkoholikovi pomáha na ceste dole aj jeho rodina a to vtedy, keď zakrýva jeho pitie pred známymi, v práci aj pred sebou. Smerom k mladým zdôrazňuje, že keď nájdu na ulici opilca, nech si uvedomia, že je to choroba a chorý človek potrebuje pomoc. Vraj nech nevolajú políciu, ale záchranku.
Zazneli aj také otázky, koľko toho musí človek pravidelne vypiť, aby ho označili za alkoholika. Alebo čo robiť, aby sa z človeka nestal alkoholik. "Na množstve ani kvalite alkoholu nezáleží. Keď to musí byť každý deň je to alkoholizmus. A cesta? Tá je v hľadaní životného cieľa, iného okruhu ľudí, ktorí vedia človeka podržať a samozrejme, vyhýbať sa barom," reaguje F. Bujnovský a dodáva. "Ďakujem vám, že nie ste puberťáci, ktorí sa z problému iných smejú. Ste lepší, ako mnohí dospelí, ktorí to ignorujú, alebo odsudzujú."
Toto diskusné fórum sa konalo v rámci Európskeho týždňa proti drogám na pôde Krajského úradu v Prešove. Okrem zástupcov spoluorganizátorov série podujatí, diskutovať prišli stredoškoláci, vysokoškoláci, dokonca aj žiaci ZŠ z Raslavíc (okres Bardejov).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
