hosťujúceho Michala Babiaka.
Karol Horák (na snímke) sa skutočným problémom nevyhýba. V najnovšej premiére jeho hry Spätné zrkadlo je rozprávačom mladá žena, ktorá sa z ekonomických dôvodov vybrala za prácou do zahraničia. Východné Slovensko patrí k regiónom s najväčšou nezamestnanosťou v Európe. Asi niet človeka, ktorý by nepoznal vo svojom okolí niekoho, kto za prácou do zahraničia odišiel. Musel! Nemal na výber, ak nechcel živoriť pri štátnej podpore. Aký je príbeh tejto ženy? Aké sú jej pocity, keď prekračuje hranice? Aké sú podmienky, v ktorých žije? Ako sa s tým všetkým vyrovnáva?... Myslím si, že téma novodobého vysťahovalectva za prácou je výsostne aktuálna.
Spätné zrkadlo je monodráma. Autor pomocou krátkych výstupov odokrýva pocity, zážitky mladej ženy, ktorá prekračuje hranice nielen doslovne, ale aj v metaforickom zmysle slova. Mladá hrdinka skúma samu seba a hľadá odpoveď na otázky - aké je to byť odlúčený od rodiny, aké je to vyrovnať sa s náročnými pracovnými podmienkami na tabakovej farme kdesi v Taliansku, ale aj ako sa vyrovnať so svojou minulosťou, otcom, ktorý chcel mať z dcéry športovú šampiónku? Divák cez mozaikovité rozprávanie sleduje cestu hľadania seba samého. Nie je to ľahká cesta, nie vždy sa na nej vyhráva. Túžba po dobre a láske je však tým majákom, ktorý ukazuje smer.
Režisér Michal Babiak režijno-scénickým riešením podporil autorovo úsilie o metaforický jazyk. Scéna hosťujúceho Jozefa Cillera znázorňuje šatňu v plavárni - v pozadí s kovovými skrinkami na prezliekanie, umývadlami, sprchami; v ľavej prednej časti je podchod so zábradlím a pravú stranu "okupuje" lôžko na kolieskach. Prostredie pôsobí neosobne, šedo, kovovo. Jasnejšie farby do tohto prostredia prináša iba scénická hudba.
Po navodení prvých dojmov svetlo zhasne, a keď sa rozsvieti, herečka leží na lôžku pod plachtou ako mŕtvola na patológii. Po prvých rýchlych replikách vykríkne - Mama!, prudko vstane a začína svoje rozprávanie. Neobyčajne expresívny a dynamický rozhovor s divákom. Pri monodráme je základom úspechu variabilnosť - schopnosť vykresliť rôzne stavy a nálady. Herečka Alena Ďuránová tieto nuansy zvládla. Prevládajúcim pocitom, ktorý však ovplyvnil všetky jej nálady, bol akýsi vzdor, vyplývajúci z frustrujúcej situácie, v ktorej sa ocitla. Hra, podporená výkonom herečky, útočí na naše sebaklamy. Rúca ilúzie o ceste, ktorou sa prekračujú hranice štátov i svojich možností.
V hľadisku nebolo veľa divákov, ale predstavenie svojou témou, hereckým výkonom, režijno-výtvarným riešením naplnilo priestor divadla bohatým obsahom. Strhávali sa masky. Stretol sa tam totiž človek s človekom. Vďaka za rozhovor!
(autor je absolventom VŠMU - divadelné vedy)
Autor: Vlado ŠMIHULA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
