pamätnú tabuľu. Tá pripomína trojicu významných dejateľov, ktorí sa zaslúžili o poznávanie Vysokých Tatier, otca a synov Buchholtzovcov.
Dom stával pri terajšej Hotelovej akadémii. Keďže už dávno podľahol zubu času, len tatranské kamene na jeho mieste pripomínajú silnú tvorivú energiu, ktorú kedysi vďaka svojim obyvateľom vyžaroval. O pár storočí neskôr v dome žila aj ďalšia významná osobnosť, na ktorú Kežmarčania dodnes s láskou spomínajú - profesor Alfréd Grosz.
„Som rád, že v tomto meste nezabúdame na ľudí, ktorí sa natrvalo zapísali do histórie. Veď otec a synovia Buchholtzovci sa významnou mierou podieľali na poznávaní Vysokých Tatier a Alfréd Grosz akoby symbolicky pokračoval v ich šľapajach, viedol k poznávaniu Tatier svojich študentov," uviedol pri odhaľovaní pamätnej tabule kežmarský primátor Igor Šajtlava.
Goerg Buchholtz starší patril k priekopníkom poznávania tatranských štítov. O svojich poznatkoch z hôr aj písal a tak mali Vysoké Tatry podrobný opis skôr, ako sa ho dočkali napríklad Alpy. Jeho synovia Georg a Jakub nepadli ďaleko od stromu. Starší Georg prispel k poznaniu jaskýň, jeho výskumy si všimlo neskôr aj UNESCO. Mladší Jakub sa zaujímal o minerály a aj vďaka jeho aktivitám si Tatry začali všímať mocnári vtedajšej monarchie.
„Slávny rod Buchholtzovcov 'oprášil' tatranský historik Ivan Bohuš, vydal o nich knihu," spomenul iniciátor osadenia tabule a nadšenec kežmarskej histórie Milan Choma. Ako dodal, na aktivity Buchholtzovcov nadväzovala aj činnosť Alfréda Grosza, ktorý so svojimi žiakmi chodieval pravidelne do Tatier. „Koľko žiakov z vlastných prostriedkov dokázalo postaviť pamätník svojmu učiteľovi? Prípad Groszovho pamätníka v Kežmarku potvrdzuje, ako ho žiaci mali radi," poznamenal primátor.
Pamätnú tabuľu spolu s ním odhaľoval aj jeden z Groszových žiakov Imrich Hundsdorfer. „Spomínam si na pána profesora nielen ako na učiteľa telocviku, ale ako na človeka, ktorý nás naučil iným hodnotám, vštepil do nás zásady morálky, zodpovednosti a vzájomnosti," poznamenal I. Hundsdorfer. Ten bol Groszovým žiakom v rokoch 1940 - 1945. „Lezenie v Tatrách s ním, to nebolo len o fyzických výkonoch, jeho škola hôr bola o kamarátstve," dodal I. Hundsdorfer.
Profesor Grosz sa narodil pred 120 rokmi. V Kežmarku má vlastné pietne miesto v parku. Nedávno odtiaľ zmizla jeho bronzová busta. „To nás neodradí od aktivít, ktoré pripomínajú významné osobnosti mesta," potvrdil Milan Choma. Na rodinu Buchholtzovcov a profesora Grosza Kežmarčania spomínali aj počas spomienkového „tatranského večera."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
