naopak. Podpora samotných recitátoriek, takmer 40-ročná tradícia a udelený grant z ministerstva kultúry ich povzbudili do boja s teraz už konkurenčnou Úniou žien Slovenska (ÚŽS). Tá v októbri usporiadala 38. ročník recitátorského festivalu bez ich vedomia v Banskej Bystrici. Staroľubovňania nehodili "flintu do žita" a na december naplánovali "svoj" 38. ročník Vansovej Lomničky.
"Telefonovalo nám mnoho recitátoriek, denne nám prichádzajú maily a listy, aby sme sa nevzdávali. Hlavný podnet prišiel po uskutočnení Vansovej Lomničky v Banskej Bystrici, s ktorým neboli všetky recitátorky spokojné a dožadovali sa starých tradícií, ktoré sú späté so Starou Ľubovňou. Vieme, že niektoré kraje podujatie dokonca bojkotovali a vôbec sa na festivale nezúčastnili. Tak sme sa rozhodli, že ako každý rok, ani teraz neporušíme 37-ročný zvyk a usporiadame Vansovej Lomničku v Starej Ľubovni," uviedol pre Korzár Peter Sokol (na snímke), riaditeľ Ľubovnianskeho osvetového strediska, ktoré je hlavným organizátorom podujatia v Starej Ľubovni.
Starú Ľubovňu ako dejisko Vansovej Lomničky podporujú aj recitátorky. "Vansovej Lomnička jednoducho do Starej Ľubovne patrí. Nevynechala som ani tohtoročné banskobystrické finálové kolo, nemôžem predsa niečo odsúdiť vopred bez toho, aby som videla na vlastné oči zmenu, ktorú malo so sebou nové miesto konania recitálu priniesť. Zanechalo to vo mne veľmi negatívny dojem a žiadne argumenty ma nepresvedčili. Mala som pocit, akoby sme boli na nejakom prvom ročníku novovznikajúceho festivalu, ktorý je ešte v plienkach, nieto aby mal za sebou 37-ročnú tradíciu," podelila sa so svojimi skúsenosťami Mária Kotorová z obce Miňovce v Stropkovskom okrese. Jedným dychom dodala, že určite nevynechá pripravované podujatie v Starej Ľubovni.
Iný názor má Únia žien Slovenska. "Markantne došlo k zlepšeniu úrovne festivalu po stránke umeleckej a duchovnej a to možno práve vďaka prínosu nadšencov Štátnej vedeckej knižnice. Samozrejme vzhľadom na to, že sa akcia konala v Banskej Bystrici prvý raz, mapujeme niektoré organizačné medzery, ktoré, pevne verím, že sa v budúcnosti podarí odstrániť," uviedla vo svojom stanovisku pre Korzár predsedníčka Únie žien Slovenska Irena Belohorská. Zároveň pripojila k svojej odpovedi aj list nadšenej recitátorky Margaréty Partelovej. Tá tvrdí, že na podujatí panovalo priateľské, "priam rodinné ovzdušie". Okrem toho vyjadrila aj túžbu po spoločnej fotografii s predsedníčkou ÚŽS a skutočnosť, že sa teší na budúcoročný festival.
Kde hľadať korene tejto tradície? Terézia Vansová žila v obci Lomnička v okrese Stará Ľubovňa sedem rokov. Ako prvý sa o jej pobyt v bývalej Spišskej župe začal zaujímať stredoškolský učiteľ zo Starej Ľubovne Štefan Popovič. Pred vyše štyridsiatimi rokmi sa spolu s priateľom vybral po stopách redaktorky a spisovateľky do Lomničky. Najprv pripravil spolu s Maticou slovenskou stálu výstavu o jej živote v Lomničke, vydali publikáciu a rozhodli sa založiť tradíciu, ktorá by jej pobyt v okrese každoročne pripomenula. Nazvali ju Vansovej Lomnička.
Po rokoch sa k organizátorom festivalu pridala aj Únia žien Slovenska. Tri až štyri roky dozadu podľa Sokola záujem o spoluprácu zo strany únie ochaboval. Tridsiatyôsmy ročník je zlomový, bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie totiž ÚŽS presunula festival do Banskej Bystrice. "My sme vymysleli názov a logo, jeho náplň a zameranie. Môj pohľad ako zakladateľa Vansovej Lomničky je jednoznačný - za naším chrbtom, necitlivo, až cynicky nám Vansovej Lomničku ukradli," zhodnotil udalosti Štefan Popovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
