výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Všetky európske krajiny dali do poriadku svoje vojenské hroby. Do tohto procesu sa zapojilo aj Slovensko. Ministerstvo vnútra, sekcia verejnej správy, na úpravy vojnových hrobov vyčlenila financie. V Prešove sa vojnové hroby upravili, zostalo dať do poriadku ešte slovenské. Ako uviedol predseda Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku Michal Bochin, na cintoríne slovenských vojakov v Prešove je pochovaných 122 vojakov.
S dátumom narodenia a dátumom úmrtia sú známe mená však iba štyridsaťjeden vojakov. Sú to vojaci slovenskej armády, ktorí bojovali na východnom fronte v rokoch 1939 až 1945. Ide o dve slovenské divízie, ktoré bojovali spolu s Nemeckom. Rýchla divízia operovala v oblasti Medzilaboriec a do vojnových stretov sa dostali pri rieke Sanok v Poľsku. Kde zaznamenali aj straty na životoch. Druhá záložná, technická divízia, v ktorej bojoval aj kapitán Nálepka, sa dostala až do Bieloruska. Bochin uviedol, že slovenskí vojaci, ktorí padli, boli následne pochovaní na rôznych miestach. Celkove bolo identifikovaných 118 hrobových polí slovenských vojakov. V niektorých boli pochovaní štyridsiati, niekde jeden alebo dvaja. Následne týchto vojakov vykopali a preexhumovali na centrálne pohrebiská. Jedno je v Poľsko pri Sanoku, ďalšie na Ukrajine, tiež pri Azovskom mori a niektorých previezli do Prešova. Kde vznikol jediný cintorín svojho druhu na Slovensku.
"Sú to zabudnutí vojenskí hrdinovia, lebo história nie je len dobrá, alebo zlá," hovorí Bochin. S tým, že cintorín slovenských vojakov v Prešove bol pred rekonštrukciou v hroznom stave: "Z hrobových menoviek, predtým než ich rozkradli, sme stihli opísať asi 80 mien. Teraz tieto v spolupráci s vojenských archívom a starostami obcí preverujeme. Nie je to však jednoduchý proces." Zdôraznil, že skoro všetci vojaci pochovaní v Prešove sú narodení v rokoch 1919 až 1921. Boli to skrátka dvadsaťroční vojaci. Veľa z nich sa narodilo aj v Prešovskom kraji.
Podpredseda Spoločnosti starostlivosti o nemecké hroby Ján Tomko dodal informáciu, že prvý raz zasiahli slovenskí vojaci do bojov už v roku 1939. A prví z nich padli ihneď v prvých dňoch vojny. Konkrétne v Čertižnom pri Humennom padli Justín Gereg, Juraj Baranec a Vendelín Marvaj a pri Zborove neďaleko Bardejova Stanislav Lomnický. Napokon obaja páni zo spoločnosti starajúcej sa o vojnové hroby pridali morálny apel. Žiadajú ľudí, že ak na "dušičky" pôjdu na cintoríny k hrobom svojich blízky, aby pospomínali a zapálili sviečky aj vojnovým hrdinom. "Jedno pri akých hroboch sa pristavia, či nemeckých, sovietskych, či tých z prvej alebo druhej svetovej vojny," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
