Židovskej náboženskej obce v Prešove Imricha Šioviča (na snímke) sme sa opýtali, či si myslí, že v Prešove pretrváva latentný (skrytý) antisemitizmus. "Nielen v Prešove," odpovedal Šiovič. Práve z Prešova putoval do koncentračných táborov prvý transport, v ktorom bolo tisíc židovských dievčat. Zo šiestich tisícok odvlečených židovských občanov sa po vojne vrátilo do šarišskej metropoly asi osemsto. Dnes žije v Prešove 64 osôb židovskej viery. "Boli vtedy po vojne aj také hlasy, že vás sa vrátilo viac než odišlo, čo svedčí o vrcholnom cynizme," povedal Šiovič. On sám je z Michaloviec a vojnu prežil vďaka tzv. žltej výnimke. Jeho otec ako mlynár mal označenia "hospodársky dôležitý žid", ktoré platilo aj pre členov najbližšej rodiny. Vďaka výnimke sa Šiovičovci vyhli deportáciám, napriek tomu však boli perzekvovaní. "V máji ´44 museli z východného Slovenska odísť všetci Židia," spomína pán Šiovič, ktorý sa s rodinou ocitol na Liptove. Tam žili na základe falošných papierov, "po povstaní neplatili žiadne výnimky". Koniec vojny ich zastihol v Mýte pod Ďumbierom.
Prešov bol počas vojnovej Slovenskej republiky jednou z bášt Tisovho režimu. Stalo sa z neho sídlo kraja, dokonca aj rímskokatolíckeho biskupstva, administratíva mala v metropole Šariša silné zastúpenie, arizátori optimálne podmienky. Nostalgia za Tisovým režimom pretrvala u viacerých Prešovčanov dodnes. O latentnom antisemitizme svedčí napríklad to, že poslanci mestského zastupiteľstva v minulosti odmietli (na základe petície občanov) pomenovať ulicu pri synagóge názvom Židovská. V nedeľu popoludní má v Prešove na Hlavnej ulici míting Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorá sa otvorene hlási k Tisovsmu režimu. Jeden z jej hlavných predstaviteľov Radovan Novotný, ktorý je pobočníkom vodcu tejto extrémistickej strany M. Kotlebu, je z Prešova. V Prešove tiež vychádza a je zaregistrovaný časopis Hlas národnej stráže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
