duchu si určite myslia: keby tu tak boli matky tých plačúcich detí! Neraz by stačil nežný dotyk matky a dieťa sa upokojí. Odložené deti sú však odkázané len na nehu nemocničného personálu.
„Napokon sa všetky matky vrátia, ale pár dní to trvá," tvrdí pri chlácholení plačúceho novorodenca zdravotná sestra Zina Birková. „Tento mesiac sa asi roztrhlo vrece s matkami, ktoré z pôrodnice utiekli. Už to ani nestačíme počítať," krúti hlavou nad nezodpovedným prístupom mladých mám. Ako dodáva, zmiznutie čerstvej mamičky zaregistrujú zvyčajne po ukončení návštevných hodín.
V kežmarskej nemocnici tento jav nie je žiadnou novinkou. Také rozmery, aké má útek rodičiek od detí v októbri, však ani dlhoroční pracovníci oddelenia nepamätajú. „Tento mesiac sme mali spolu 74 narodených detí a opustilo ich dvadsaťpäť mamičiek. Buď to urobili hneď po pôrode, alebo na druhý deň. Z veľkej väčšiny sú to rómske mamičky," uviedla primárka novorodeneckého oddelenia Beáta Šoltýsová.
Ako dodala, v jeden deň napočítali až osem detí bez matky. Podľa jej skúseností nie je veľký rozdiel medzi tým, či má matka dvadsať alebo štyridsať rokov, od detí utekajú bez rozdielu veku. „Prvorodičky utekajú menej. Keď sa neskôr matiek pýtame, prečo dieťa opustili, väčšinou tvrdia, že museli ísť domov postarať sa o rodinu. Ťahá ich to domov a nemajú pocit, že robia niečo zlé," dodáva primárka. Teší ju len to, že väčšina matiek, keď si dieťa zoberie domov, bábätko normálne dojčí.
Zatiaľ sa v kežmarskej nemocnici nestalo, že by odložené deti zostali na jej bedrách natrvalo. Rómske matky vedia, že novorodencov z nemocnice bežne púšťajú štyri - päť dní po pôrode. Zvyčajne si v takom čase po svoje dieťa prídu. „Ak nie, píšeme im výzvy do miesta trvalého bydliska, oni prídu, k deťom sa hlásia," dodáva Beáta Šoltýsová.
Pred časom sa snažili zdravotníci vplývať na cítenie matiek, upozorňovali ich, že v nemocnici sa naučia základy starostlivosti o dieťa i dojčenia, niektoré sa pokúšali odradiť od úteku poplatkami za pobyt dieťaťa, nič nepomohlo. Počínanie utekajúcich mamičiek nechápu ani ostatné rodičky na oddelení. „Neviem si predstaviť, že by som opustila svoje dieťa a už vôbec nie, že by som po pôrode mala silu niekam utekať," krúti hlavou Katarína z Popradu, ktorá si pre príchod svojej dcéry na svet vybrala kežmarskú nemocnicu. „Asi je to jednoducho iný naturel," dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
