Fakulty prírodných a humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Michal Šmigeľ a Štefan Kruško z prešovského Koordinačného výboru reoptantov ju nazvali Opcia. Publikáciu v Prešove pokrstili šampanským.

Vyšla v náklade 220 kusov a je prvá svojho druhu v slovenskom jazyku. "Je to súborné dielo faktu podporené dlhoročným výskumom. Mapuje a rozoberá otázku opcie a presídlenia rusínskeho obyvateľstva do ZSSR, charakterizuje proces na báze československo-sovietskej dohody z júla 1946. Išlo o súčasť budovania povojnového Československa ako etnicky čistého národa," uviedol M. Šmigeľ.

Pripomenul tiež, že po vojne existovali dve opčné zmluvy. Jedna sa týkala Podkarpatskej Rusi a tam možno naozaj hovoriť o opcii, ale druhá z júla 1946 takou nebola. Bola schovaná pod rúškom opcie, ale v skutočnosti išlo o výmenu obyvateľstva, v tomto prípade slovenskej rusínskej minority. Presídlenie nemalo politický, ale ekonomický charakter. Roľníkom s početnými rodinami na severovýchode Slovenska sa po vojne žilo ťažko. Podľahli sľubom agitátorov o blahobyte v ZSSR. "Zdôrazňujem, že agitácia bola v rozpore s vtedajším československým právnym poriadkom a ľudí čakala ešte väčšia bieda. Nasledovali snahy o reemigráciu do pôvodnej vlasti aj za cenu nelegálnych prechodov hraníc, ktoré sa často končili tragicky," dodal Šmigeľ.

Masové reemigračné vlny boli úspešné až v 60. a 90. rokoch minulého storočia. Podčiarkol tiež, že pri výskume narazili na doteraz nepublikované dôkazy o tom, že z východu Slovenska začali v rokoch 1944-46 presídľovať aj poľských Lemkov na Ukrajinu a Poliakov a Židov do Poľska.

Ako vraví druhý z autorov, Štefan Kruško, presídlenci síce odišli dobrovoľne, ale nikto im nevysvetlil, že opcia znamená stratu občianstva. "Pod vplyvom propagandy odchádzali aj rodení Slováci z Prešova, Dúbravy, ale najmä Rusíni z okresov Stará Ľubovňa, Prešov, Bardejov a Svidník. Podarilo sa nám zosumarizovať aj mená tých, ktorí za svoju snahu o návrat domov skončili v gulagoch, väzniciach, alebo boli prenasledovaní počas svojho života na ukrajinskej Volyni."

Recenzent monografie, historik Stanislav Konečný vyzdvihol rozpracovanie problému popretkávaného osobnými svedectvami. Osobitne vyzdvihol, že na rozdiel od predchádzajúcich publikácií vyšla v slovenskom jazyku a môže sa s ňou zoznámiť široká verejnosť, vrátane generácií, ktoré o spomínanom probléme nevedia vôbec nič.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš