zamoreného ukrajinského Černobyľu do pôvodnej vlasti. Stalo sa tak v rokoch 1993-1998 a išlo o 1 200 ľudí. Rytierske gesto však desiatky ľudí vo vyššom veku, zväčša chorých z ožiarenia, nevnímajú ako bezkonfliktné. Naopak.
Majú pocit, že doplatili na presídlenie v podobe nízkych dôchodkov. Vtedajší päťdesiatnici totiž teraz dostávajú polovicu ukrajinského a polovicu slovenského dôchodku, čo je dovedna zhruba 2 500 korún, hoci odpracovali 25 aj 30 rokov. "Aj keď bojujeme už viac ako rok, opakovane sme oslovili všetky inštitúcie, ale nikto z kompetentných nenašiel východisko. Oslovili sme aj novú ministerku práce Ivetu Radičovú hneď po nástupe do funkcie. Na Slovensku sa z takých peňazí naozaj nedá dôstojne žiť, ani zaplatiť za bývanie. Mnohí z prisťahovalcov, hoci už majú slovenské občianstvo, uvažujú o návrate do Černobyľu. Tento prístup považujú za diskrimináciu," uviedol za Koordinačný výbor reoptantov v SR Štefan Kruško (na snímke). Dodal, že mnohí z prisťahovalcov už zomreli.
Problém dôstojnej staroby sa v súčasnosti týka asi štyridsiatich rodín. Kruško upozornil, že na vine sú medzivládne zmluvy, čo potvrdili aj niektorí právnici. Zmluva s Ukrajinou o sociálnom zabezpečení z dielne exministra práce Petra Magvašiho z roku 2000 dala základ pre ďalšie nejasnosti. Jej úprava má dátum z decembra 2003, vykonávací predpis k nej júl 2004, no podľa svedectiev presídlencov sa uplatňovala už od januára 2002.
"V Ružomberku žije 16 rodín. Päť ich členov už zomrelo. Medzi nimi aj Juraj Šatalo, ktorý sa zaoberal chorobami spôsobenými radiáciou. Patrila som k organizátorom vysťahovania rodákov na Slovensko a teraz trpím výčitkami svedomia. Keby sme boli vedeli, čo nás čaká, možno by sme z Černobyľu neodišli," povedala nám Mária Dolinská, predsedníčka ružomberskej KVR.
Na ostatných prisťahovalcov zo 14 zväzových republík bývalého ZSSR platí podľa KVR iný meter. Keď sa na Slovensku usadí navrátilec napríklad z Čečenska, má nárok na 8-tisícový dôchodok, akoby tu pracoval 25 rokov. Je teda posudzovaný podľa dohody z roku 1959. Černobyľci však nie.
Kruška upozornil aj na ďalší paradox, súvisiaci so zákonom o zahraničných Slovákoch. Naši rodáci, žijúci na Ukrajine, si len ťažko vedia vybaviť status zahraničného Slováka. Musia totiž preukázať svoj pôvod cez potvrdenie zo Slovenského národného archívu. "Tam sa zvyčajne dozvedia, že ich predkovia boli Rusíni, dokonca československá štatistika vtedy vykazovala národnosť ruskú a už sa nemôžu hlásiť k Slovákom. Podľa platného zákona má nárok na udelenie statusu zahraničného Slováka len ten, kto preukáže členstvo predkov v Matici slovenskej v Užhorode. Je nezmysel, ak sa neberie do úvahy teritoriálna príslušnosť, rodové korene, ba dokonca ani žijúci príbuzní na Slovensku," konkretizoval Kruška podstatu paradoxu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
