domovom je totiž už viac ako rok ulica. Patria k deviatim krompašským bezdomovcom. A čo sa stalo s Erikou? Jedného dňa si pre ňu prišla sociálka aj s mužmi zákona. Nový domov našla v Detskom domove v Slovenskom Novom Meste.
"Eriku nám vzali, lebo sme nemali kde bývať. Odvtedy sme ju nevideli. Je to diaľka a peniaze na cestovanie nemáme. Je to hrozný pocit, keď vám berú dieťa a vy s tým nemôžete nič urobiť. Nikomu by som to neželala zažiť," priznáva nešťastná matka, ktorá sa spolu s manželom snaží prežiť na drsnej ulici.
Peter je rodený Krompašan. Dana zasa zo susedných Spišských Vlách. On sa nepohodol s rodinou, stratil prácu a skončil na ulici. Ich spoločný mesačný príjem je 2810 korún, čo im nestačí ani na jedlo. Aj by si nejakú izbu prenajali, no nemajú za čo. A tak bytovú otázku riešia každý deň vždy znova s blížiacim sa večerom. "Ak máme šťastie, prespíme niekde pri radiátore v paneláku. Ľudia nás však odtiaľ vyháňajú, vraj im strašíme deti. Alebo príde mestská polícia a my musíme odísť. Za teplejších nocí sa dá prespať aj v lese. Blíži sa však zima a nastanú kruté chvíle," zdôrazňuje Peter, ktorý už od šiestej hodiny rána "vyráža" do ulíc.
Ako priznáva, pol roka boli obidvaja bez príjmu. Prežiť im pomohli príležitostné brigády. Stálu prácu by vraj bral všetkými desiatimi. O zamestnaní cez aktivačné práce však neuvažuje. "Skúste celú noc spať vonku a potom cez deň pracujte. I keď som silný chlap, síl mám už menej a cítim sa ako starec. V minulosti som mal prácu, domov, istotu. Dnes s manželkou vlastníme iba to, čo máme na sebe a snažíme sa prežiť," uvádza Peter. Ako zdôrazňuje, vo väčších mestách fungujú azylové domy, kde sa dá umyť, najesť, prespať. Aj v Krompachoch by niečo také privítal nielen on, ale aj ostatní.
Zdá sa, že im svitne aj na lepšie časy. Podľa slov primátora J. Zahradníka sú deviati bezdomovci dnes v meste realitou. A aj tento problém bude musieť v budúcnosti magistrát vyriešiť. Už dlhší čas uvažujú o azylovom dome. Ten by mal sídliť v turistickej ubytovni na Starej Maši. Zariadená budova je majetkom mesta, v správe spoločnosti Termokomplex, spol. s. r. o., Krompachy. V súčasnosti sa nevyužíva. Prevádzka azylového domu však ročne stojí milión korún. Mesto na to prostriedky nemá. "Bezdomovci by sa tu chodili osprchovať, najesť, vyspať. Samozrejme za poplatok. Je tam voda, kúrenie, postele, skrine. Do zariadenia by sme nemuseli investovať. Je mi ľúto tých ľudí na ulici, prevádzka útulku je však drahá," uviedol J. Zahradník.
Už v najbližšej dobe Krompašania požiadajú o pomoc Košický samosprávny kraj. Žiadosť adresovali aj na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade úspechu by mohli azylový dom otvoriť už na rok. Uvažujú aj o tom, že ďalej by ho mohla spravovať charitatívna organizácia. Kým však bude tento dom realitou, krompašskí bezdomovci budú musieť blížiacu sa zimu prežiť na ulici.
Rovnako ako sa o to už desať rokov snaží aj ďalší z nich 51-ročný Ondrej. "Na ulici som prežil toľko zím, že ich už ani nepočítam. Nikdy neviem, či prežijem tú ďalšiu. Dúfam však, že osud sa raz otočí," myslí si Ondrej. V lepšie časy veria aj Peter a Dana. I keď majú aj chvíle, kedy myslia na najhoršie. "Verím, že príde čas a naša rodina bude spolu. Dúfam, že raz priviniem svoje dieťa do náruče a poviem si, je to už za nami," dodáva Dana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
