Katarína JAHÔDKOVÁ & Zuzana KOVÁČOVÁ

Prešov - S Petrom Liptákom (na snímke) sme sa ani nemohli stretnúť na vhodnejšom mieste ako v prešovskej Mestskej hale po skončení evanjelizačného seminára Oheň. Zaplnená športová hala je nasýtená modlitbami. Práve tu sa dnes 30-ročný Košičan Peter pred siedmimi rokmi rozhodol skoncovať so svojou minulosťou plnou drog a nasledovať Boha.

"Vyrastal som v úplne normálnej rodine," začína tento človek svoje rozprávanie. "Pohodička, ale asi v trinástich som sa začal búriť." Postupne sa od alkoholu a cigariet dostal v pätnástich k marihuane a v devätnástich už mal skúsenosti s heroínom, LSD, pervitínom... "Bolo mi jedno, čo som si dal."

Jeho rodičia sa stali iba akýmisi tichými pozorovateľmi. Zmierili sa so synovou závislosťou. Peter využil záhradu po starom otcovi v dedinke neďaleko Košíc na pestovanie marihuany. "Úrodu" mal výlučne na svoju spotrebu, nepredával ju, nanajvýš ju vymieňal za iné drogy. "Marihuana bola pre mňa niečo posvätné," pousmeje sa Peter, "nikdy by som ju nepredal."

Práve "tráva" ho ale dostala do problémov so zákonom. Raz ho na ceste zo záhrady zastavila dopravná hliadka. V kufri mal 3 kg marihuany. Bol stíhaný na slobode a klesal až ku dnu. Jeden večer po návrate z diskotéky už tú prázdnotu nemohol vydržať. Vložil prsty do elektrickej zásuvky a dúfal, že zomrie. Prežil. Rozhodol sa opäť liečiť. Už mal za sebou dve neúspešné liečenia a po pokuse o samovraždu skončil na Prednej hore. "Bez drog som sám vydržal týždeň, potom som sa k nim pomaly opäť vrátil."

Ktovie, ako by to s Petrom dopadlo, keby nestretol jedného zo svojich kamarátov. "Bol toxikom, rovnako ako ja. Mesiac sme sa nevideli a zrazu prišiel celkom zmenený - spokojný. Akoby našiel niečo, čo ho napĺňalo."

Práve tento kamarát doviedol Petra na Oheň. V športovej hale boli stovky modliacich sa ľudí a Petra prenikol pocit, že je pri ňom Boh. Pri jeho výpovedi nám po chrbte behali zimomriavky: "Bol som zrazu taký šťastný, že som tam. Videl som svoju stratenosť a bezmocnosť, ale cítil som sa totálne milovaný. Bolo to, akoby som bol tisíc rokov smädný a konečne som sa mohol napiť. Zomrel som a opäť som sa narodil."

Na svet začal hľadieť inými očami. Na ceste domov zahodil škatuľku od cigariet, a keď vo svojej izbe našiel kamarátov čakajúcich na obvyklý "rituál" - hašiš, oznámil im, že dnes sa k nim nepridá, lebo stretol Ježiša. Kamaráti si samozrejme mysleli, že on už svoju večernú dávku mal.

Ešte viac ale boli prekvapení Petrovi rodičia, keď ho v nedeľu našli sedieť pri krbe, kam kúsok po kúsku vkladal svoje plagáty, knihy o drogách a dokonca aj rastliny marihuany. "Bolo to, ako by som spálil celý svoj dovtedajší život," poznamenal Peter.

Iste si to vyžadovalo obrovskú silu a sebazapieranie. Peter však skromne tvrdí, že o všetko sa postaral Boh. "Ja som neuveriteľne slabý človek," tvrdí ten, čo zo dňa na deň skoncoval s cigaretami, alkoholom a drogami. To mu zachránilo aj pracovné miesto. Predtým bol alkohol na jeho pracovisku tolerovaný. "Bola to taká posledná bašta socializmu," spomína Peter. "V posledných rokoch sa toho ale veľa zmenilo a veľa ľudí muselo kvôli alkoholu odísť." Peter medzi nimi nebol.

Našiel si priateľku, s ktorou sa po troch rokoch rozišiel. Teraz študuje už piaty rok teológiu na Prešovskej univerzite. "Nie, nechcem byť kňazom," rozhodne pokrúti hlavou. Je členom kresťanského združenia Život - Svetlo. Chodí medzi ľudí a rozpráva o tom, čo prežil. "S Ježišom sme boli pochovaní v smrť, aby sme tak ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych aj my žili novým životom," znie motto vyliečeného narkomana, ktorý tvrdí: "Boh prijíma všetkých. Nemá vyvolených."

Autor: jšt

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš