pričom v slovenčine je vyšli dve z nich: A čo bolo ďalej (Mladé letá), čo je pokračovanie známych rozprávok ako Popoluška, Šípková Ruženka či Kráska a zviera a Veľká detská encyklopédia (Príroda). Jej česko-anglická kniha Mít tak psa bola preložená aj do srbčiny.
Ako detskej autorky sa vás musíme opýtať to, čo sa vás už iste pýtalo veľa ľudí. Čo hovoríte na Harryho Pottera, ktorý bol prelomom v detskej literatúre?
"Je to určite fenomén. Je to veľmi dobre napísaná kniha, respektíve séria kníh. Mám dve dcéry. Keď manžel priniesol domov prvý až tretí, možno aj štvrtý, diel Harryho Pottera, tak sme oň bili, dobreže sme nežrebovali, kto ho začne čítať ako prvý. Pri piatom dieli sme sa ocitli v zaujímavej situácii. Priniesli sme domov knihu, položili ju na stôl a celá rodina sme okolo nej krúžili a dávali si navzájom prednosť, kto to bude čítať. Bohužiaľ, zatiaľ sme ju neprečítali. Neviem, či je to tým, že nás trochu odpudzuje sila tej knihy, alebo preto, že už viem o tých veľmi temných stránkach, ktoré v piatom dieli sú a neviem, či na to mám to správne duševné rozpoloženie. To prvotné nadšenie vyprchalo."
Čo máte najnovšie pripravené pre deti?
"Vyšli mi teraz na jeseň štyri knihy. V Albatrose vyšla kniha moderných rozprávok Bramborová Bára, potom - trochu s predstihom - zimná knižka o snehuliakoch, volá sa Sněhuláci z Mrkvonos. V týchto dňoch vychádza Básník v báglu o Máchovi, ktorá je prvým dielom trilógie o českých spisovateľoch 19. storočia. Poslednou je česko-anglická kniha Mít tak psa, je určená deťom, ktoré sa začínajú učiť angličtinu."
Na Slovensku by nebolo možné, aby jeden autor vydal naraz štyri knihy. Čím to je, že je ten rozdiel tak výrazný? V čom je výhoda českého trhu oproti slovenskému, lebo rozdiely nielen v detskej literatúre sú značné?
"Je pravda, že to nie je obvyklé, aby takto naraz vychádzali knihy. Mne sa to skumulovalo tým, že sú to knihy troch rôznych vydavateľstiev. Myslím si, že problém je v Čechách podobný, pretože trh je malý. Kníh vychádza čím ďalej, tým viac, a teda v menších nákladoch a konkurencia je obrovská. Avšak to, že píšem, pre mňa znamená splnenie detského sna. Prvý raz som povedala, že budem spisovateľkou, keď som mala päť rokov. Som rada, že môžem písať a nesmierne ma to baví."
Vy sa písaním živíte.
"Áno. Niekedy sa doma smejeme, lebo raz som niekam niesla rukopis a pýtali sa ma: Musíte písať, lebo vás manžel neuživí? Ja som na to povedala, že práve preto, že ma uživí, môžem písať. Moje povolanie je, úprimne povedané, koníčkom, ktorým domov prinášam nejaké peniaze naviac. Samú seba by som tým azda uživila, ale rodinu nie."
Píšete iba detskú literatúru?
"Až na dve výnimky áno. Rozptyl je od detí, ktoré sa len učia čítať až po puberťákov."
Koľko kníh máte na svojom konte?
"Tá zatiaľ posledná je štyridsiata prvá. Sú však medzi nimi aj také knižky pre malé deti, ktoré sú útle, majú, povedzme, 15 strán."
Poznajú Česi slovenské knihy, slovenských autorov, slovenský jazyk?
"Je to problém. Zhodou okolností som do jednej z nových kníh zaradila jednu hrdinku, 16-ročnú dievčinu Mariku, Slovenku. Mne sa totiž slovenčina veľmi páči, je to úžasný jazyk. Škoda, že je vás tak málo, že to nie je svetový jazyk. Zistila som, že moje deti, ktoré majú 13 a 15 rokov, majú so slovenčinou problém..."
Ďalším fenoménom literatúry, špeciálne detskej, je to, že známi ľudia z iných oblastí kultúry píšu knihy pre deti. Napríklad Madonna či u vás Blanka Šrůmová. Čo vy na to?
"Niekedy som si hovorila, prečo som najprv nezačala spievať? Išlo by to ľahšie. Veľkú rolu v tomto hrá meno. Nechcem to zľahčovať, ale keď má niekto slávne meno, má omnoho väčšiu šancu, aby sa knihy dobre predávali. Len preto, že čitateľ je zvedavý, ako to tá speváčka píše, ako to hentá herečka myslela. Nemyslím si, že to automaticky musí byť horšia kvalita, ale prinajmenšom je to diskutabilné. Veď keby niektoré texty neboli podchytené slávnym menom, by ani vôbec nevyšli."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
