umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Na výstave svoje diela prezentujú štrnásti umelci z piatich krajín. Z Prešova poputujú umelecké výtvory do spomínaného múzea v Medzilaborciach.
O výber výtvarníkov sa postaral kurátor výstavy, známy prešovský výtvarník a bývalý pedagóg Ivan Šafranko (na snímke). Dbal najmä o to, aby škála zobrazovania bola široká a odrážala súčasný trend vo výtvarnom umení. Okrem neho tu vystavujú aj dvaja ďalší Slováci Juraj Bartusz a Pavol Megyesi. České výtvarné umenie zastupujú Ivan Bukovský, Lubomír Pešek a František Vlach, maďarské Géza Balogh, Edith Székhelyi a Tibor Urbán. Svoje diela vystavujú aj poľskí autori Lidia Hudzik, Janusz Krauze a Zdzislaw Tohl, nechýbajú Ukrajinci v zastúpení Odarky Dolgoš a Jurija Sjarkeviča.
"Trendom galérie je prilákať čo najlepších výtvarníkov. Chceme byť pre solventných zákazníkov istou zárukou pravosti diel. Na obrazoch zbohatlo veľmi veľa ľudí. Stačí nájsť toho, kto je dobrý. Žiadna investícia sa nevracia tak mnohonásobne ako vo výtvarnom umení," myslí si Ivan Šafranko.
Vystavované diela predstavujú komornú maľbu tvorenú rôznymi technikami a protikladnými polohami. Ide o súčasné umenie, ktoré sa datuje od nástupu moderny v 20-tych rokoch minulého storočia. "Súčasné umenie vždy bolo a bohužiaľ aj je pre verejnosť málo pochopiteľné. Ľudia sa potrebujú s dielom stotožniť, ja to chápem. V každom obraze je však osobitý pohľad autora," vraví I. Šafranko.
Hoci sa dnes využívajú rôzne avantgardné štýly, komponujú sa do obrazu rôzne inštalácie, dokonca aj hudba, podľa kurátora výstavy komorná maľba zostala. "Končia technické možnosti a teraz už začína absolútne čistá tvorba," domnieva sa.
Podľa neho je technikou modernej doby akryl, ktorý vo vystavených dielach na spomínanom salóne dominuje. Nachádzajú sa tu obrazy s reliéfnou maľbou, kašírovanou technikou, čiže pokrytím buď pokrčeným papierom alebo textilom. Oslabuje sa tým dekoratívna podoba obrazu a do popredia sa dáva reliéf. Niektorí vystavujúci autori však aj pri tejto technike zachovávajú dekoratívny charakter a farebnosť.
Juraj Bartusz pomocou znakov buduje na ploche obrazu priestor, Ivan Šafranko sa pri štúdiách portrétov snažil zosúladiť maliarsky výraz s fotograficko-optickým. Tibor Urbán osadzuje do obrazu reálne predmety, Zdzislaw Tohl nadväzuje na optické časti krajiny a navodzuje jej atmosféru. Sochy Janusza Krauzeho pôsobia tak sugestívne, že máte dojem, že pri vás niekto skutočne stojí. Edith Székhelyi využíva koláž, niektoré jej obrazy pôsobia až trojrozmerne. Adarka Dolgoš buduje priestor jednoduchou technikou, takzvaným kašírovaním. "Túto techniku poznajú už deti v školách," vraví I. Šafranko.
Mimochodom, ak spomíname deti, podľa I. Šafranka je každé dieťa talentované, "avšak dodatočne ho pokazia rodičia, či učitelia. Každé dieťa nesie v sebe prvky originality. To je skutočné umenie".
Opýtali sme sa Zdzislawa Tohla, ktoré diela sa mu na tejto výstave najviac páčia. "Jednoznačne obrazy Tibora Urbana," povedal. Realistickému maliarovi Jurijovi Sjarkevičovi, ktorý v Prešove vystavuje už druhýkrát sa páči všetko. "Hovorí sa, že Pán Boh pri zrode ´mazne´ každého maliara. Preto má každý svoj štýl."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
