Portugalska, Talianska, Srbska a Čiernej hory. Išlo o 6. ročník medzinárodného festivalu národov a národností FEMAN 2005. Otvorenie sa začalo procesiou, ktorá predstavila jednotlivé krajiny. Za Slovensko to bol domáci folklórny súbor Slávkovianka.
No, aj keď s oneskorením, ale môžeme začať! Na pódiu sme privítali súbor z Portugalska. Odlišné kroky, odlišná hudba, dokonca aj jazyk, ktorému málokto rozumel. Melódia však bola chytľavá. Postrehli sme totiž, že si poniektorí účastníci poklepkávali nohou. Kým to boli len diváci, je to dobre. Amfiteáter totiž stojí iba dva roky. A určite poznáte taliansky temperament. Tí sa predstavili ako druhí. Vydrží to pódium? "Nebojím sa o to," zhodnotil starosta Jozef Kamenický. Tiež dodal, že keď mu prejde jeden projekt a podarí sa mu amfiteáter aj zastrešiť "stane sa Slavkov Mekkou Hornotoryského folklóru". Zatiaľ by sa mali slávnosti vrátiť sem aj o rok. Rozhovor so starostom sme na chvíľu prerušili. Taliani totiž zišli z pódia - ideme spolu tancovať!
Po búrlivých ováciách nastúpili Srbi (na snímke). Určite každého prekvapilo, že sa nám vedúci súboru prihovoril v rusínskom nárečí. Folklórny súbor vyhral doma poslednú celoštátnu súťaž. Či bol najlepší aj na Slovensku sa presne určiť nedá. No čo sa týka tanca a hudby, bol nám asi najbližší. Potleskom si ľudia vynútili poklonu jeho členov znova a znova. Každého však asi budú zaujímať klebietky. Za nimi sme sa vybrali k členke organizačného tímu Martine Kaľavskej, ktorá súbory sprevádzala od Košíc, kde vlastne trávia celý týždeň. Aké požiadavky mali súbory? "Čo sa týka jedla, každý deň musel byť chlieb, ku všetkému. Taliani vyžadovali na raňajky aj mlieko. Boli asi najviac prieberčiví. Naša strava im veľmi nechutila. Dokonca ani pizza vraj nebola ich pravá talianska. Tiež mali problém s bryndzovými pirohmi. Najuniverzálnejšie jedlo bolo kurča s ryžou." Po rozhovore sa všetci "zvečnili" do slávkovianskej kroniky, lebo Portugalci odchádzali domov. Ešte nejaké tie darčeky, pusy na líčka a..... kapurková. Koordinátorka na nich vyrukovala s čistou angličtino-slovenčinou "beer alebo slivovica?" Všetci však pohotovo zakývali: "No, thank you." Žeby im naša národná pálenka nechutila? Alebo jej už mali dosť?
No a čo sa týka pána starostu, ten na seba tiež prezradil klebietku, že "niekedy som na strednej škole v Levoči tancoval. Potom som od toho upustil, ale stále ostávajú vzťahy k folklóru. Drží ma to." Sako však nezamenil za kroj, lebo okrem starostovania bol aj hostiteľ, aj organizátor. A čo na to všetko publikum? "Perfektné. Veľmi sa mi to páčilo," prezradil Stanislav Tomaščák. A ktorý súbor bol podľa neho najlepší? "Srbi. Je to môj štýl." Anton Tomčák prišiel z Torysy podporiť miestnu kultúru. "Treba ju podporovať nielen morálne, ale aj finančne. A keďže peniaze nie sú, musíme ju podporiť tým, že sme tu." Kto boli jeho favoriti? "Portugalci. Boli veľmi živí, a ten chlap s hrabľami nemal chybu." Mnohí kultúru podporovali aj od výčapu. Detské hlasy zase bolo počuť z kolotočov. Dokopy však bolo vidieť aj cítiť, že sa rozprúdila nevídaná ľudová veselica.
Autor: mm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
