zápas o život. Diagnóza ich zastihne spravidla nepripravených a vo chvíľach strachu a neistoty iba medicínska pomoc nestačí. Psychický skrat ich často oberie o energiu potrebnú na boj s chorobou. "Ženy najčastejšie postihuje rakovina prsníkov. Ročne ide o takmer dvetisíc nových prípadov. Ich reakcie na diagnózu sú rôzne, ale často nevedia, ako ďalej. Uzatvárajú sa do seba, ticho trpia v samote a depresie zhoršujú ich stav. Urobili by lepšie, keby o svojom probléme otvorene hovorili, keby sa usilovali prekážky riešiť," povedala nám aktivistka prešovského Občianskeho združenia Venuše Mária Kurtová (na snímke).
Venuše dôverne poznajú reakcie chorých žien aj ich problémy, keďže väčšina z nich má za sebou osobnú skúsenosť. Aj preto roky neúnavne bojovali za vytvorenie Informačno-poradenského centra pre onkologické pacientky, ich rodiny, ale aj pre širokú verejnosť. Podarilo sa. Centrum existuje na Jarkovej ulici v Prešove a dostupné je vždy v utorok a vo štvrtok. Ponúka pomocnú ruku každému, kto potrebuje legislatívnu, právnu, či psychologickú pomoc, alebo sa jednoducho potrebuje zdôveriť so svojimi pocitmi pred liečbou aj počas nej.
Zásadnou otázkou je vždy možnosť vyliečenia. Lenže,to netrvá z mesiaca na mesiac a za ten čas sa títo chorí ľudia spravidla posúvajú do sociálnej siete alebo až do hmotnej núdze. Trápia sa nad tým, či budú mať dosť prostriedkov na liečbu, alebo či práve výdavkami na lieky, pobyt v nemocnici, či prevozy sanitkou nedostanú rodinu do existenčných problémov. jednoducho, reálny život im do cesty stavia prekážky, pri ktorých plytvajú silami. "Poznám matku, ktorá s chorobou bojuje už 20 rokov. Výdavkami dostala rodinu do hmotnej núdze. Keď požiadala o sociálnu pomoc a na vyjadrenie čakala poldruha roka. Viete si predstaviť, čo prežívala? Ani plánovanú chemoterapiu jej lekári nakoniec neodporúčali, lebo jej stav sa zhoršil. Pri živote ju drží už len vedomie, že rodina sa bez nej nezaobíde," uviedla jeden z mnohých príkladov M. Kurtová. Pozná však aj iné príbehy. Napríklad onkologicky chorú matku, ktorá sa snaží zastať si nielen svoju prácu a domácnosť, ale aj privyrobiť si, hoci nevládze. Nik iný z rodiny totiž nemá prácu a prežiť musia. Každý deň je však pre ňu vyčerpávajúcim zápasom, ktorý jej zdravotný stav rozhodne nezlepšuje. "Psychika je naozaj zásadný fenomén. Ja som mala v rodine silnú podporu, ale aj tak som žila v strachu, čo s nimi bude. Čo ak... Keď som prišla na košickú kliniku a lekári mi povedali, že ja som už prakticky vyliečená, len ešte musím absolvovať chemoterapiu, verila som im. Trvalo to dlho, ale ja som im úžasne verila. Až s odstupom času som sa dozvedela, že mi v skutočnosti veľa času nedávali. Teraz som presvedčená, že mi pomohlo najmä povzbudenie lekárov a vnútorné presvedčenie, že sa vyliečim, hoci v kútiku duše strach ostal. Doteraz," zdôverila sa nám Lýdia. Aj ona si myslí, že niekedy je vzájomná podpora ľudí, ktorí zápasia s rovnakým problémom silnejšia, ako medicínska pomoc. Keď si vedia poradiť ako zmierniť nepríjemné vedľajšie účinky liečby, ako prekonávať stres, či riešiť konflikty so svojimi blízkymi, všetko sa zdá aspoň na chvíľu ľahšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
