narábania s biologicky rozložiteľným zeleným odpadom. To znamená s odpadom zo záhrad, parkov či cintorínov. Spaľovanie sa už bude trestať pokutou. Doteraz to bola bežná prax väčšiny záhradkárov a obyvatelia priľahlých lokalít sa na to pravidelne sťažujú.
Mestá a obce musia do spomínaného termínu nielen novelizovať svoje Všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ale aj urobiť opatrenia na to, aby sa biologický odpad zvážal, separoval a zhodnocoval kompostovaním.
Zaujímalo nás preto, či a ako je na to pripravené mesto Prešov. "V prechodnom období mesto využije pôvodnú skládku komunálneho odpadu na Cemjate. Tam bude vytvorená kompostáreň, keďže občania budú mať povinnosť separovať zelený biologický odpad. K dispozícii budú aj veľkoobjemové kontajnery. Vytvoríme zberné dvory a umožníme odvážať odpad priamo na skládku. Je na ľuďoch, ktorú možnosť si vyberú," reagoval riaditeľ Technických služieb mesta Prešov (TSmP) Anton Balčák.
Podľa jeho názoru by mali Prešovčania zvážiť, či si na svojich záhradkách, alebo pri rodinných domoch, kde produkujú nadmerné množstvo biologického odpadu, nevytvoria kompostárne na vlastné náklady. Zelený odpad by tak dokázali zhodnocovať vytváraním hnojiva.
V tej súvislosti tlačový tajomník prešovskej radnice Michal Kaliňák dodal: "Mesto si veľmi dobre uvedomuje, že v tejto situácii musí dať občanom možnosť vybrať si z viacerých možností. Čas ukáže, ktorá z nich je efektívnejšia." Poznamenal však, že v čase jarného a jesenného upratovania ich už obyvatelia mesta neraz prekvapili obsahom kontajnerov. Namiesto biologického odpadu sa v nich často objavil železný odpad, alebo murivo zo zrekonštruovaných bytov.
Zaujímalo nás tiež, v akom štádiu prípravy je projekt na skládku v lokalite medzi Prešovom a Veľkým Šarišom. Obe mestá vlani vytvorili združenie Lapanč a na základe projektu sa chcú uchádzať o podporu zo štrukturálnych fondov. Predbežná štúdia potvrdila, že mestá by separovaním znížili množstvo odpadu zhruba o 23 percent. Odhad nákladov na separačný dvor s kompostárňou je asi 80 miliónov korún.
"Len mesto Prešov produkuje ročne 23-tisíc ton odpadu. Potrebujeme ho separovať. Predpokladám, že do konca roka budeme mať zo štúdie projekt aj stavebné povolenie a budeme sa môcť uchádzať o zdroje," mieni primátor Prešova Milan Benč.
Podľa veľkošarišského primátora Róberta Orosa má v týchto dňoch už združenie vysporiadané pozemky na ploche 4 hektárov, teda pôda je už prevedená do vlastníctva Lapanču. "Územné konanie ešte neprebehlo, lebo nie je dokončená projektová dokumentácia. Chýba nám ešte vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR, teda posúdenie vplyvov na životné prostredie," dodal R. Oros.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
