Kartuziáni z Kláštoriska piekli perníky a marcipány
Kláštorisko - Vzácne formy na pečenie perníkov a marcipánov, knižné nárožné kovanie a spony vyrobené z mede. To všetko sa podarilo nájsť mladým
Erika Karasová
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
archeológom počas tohtoročného leta v Kláštorisku na mieste niekdajšieho kartuziánskeho kláštora.
Mládež takmer z celej Európy sa každoročne stretáva v Slovenskom raji v tomto tábore už takmer 20 rokov. Z roka na rok rozširujú unikátnu archeologickú zbierku, ktorá mapuje život kartuziánskych mníchov. Tí žili v Kláštorisku v rokoch 1299 až 1543.
„Na forme na pečenie perníkov je znázornený biblický výjav, útek svätej rodiny do Egypta. Vidíme tu napríklad postavu svätého Jozefa a Pannu Máriu sediacu na oslíkovi," popísal vedúci archeológ docent Michal Slivka. Kartuziáni viedli asketický spôsob života, preto perníky poväčšine predávali či rozdávali pocestným. „Predpokladáme, že ich jedli iba párkrát do roka počas sviatkov. Inak jedávali veľmi striedmo, hlavne strukoviny a bezmäsité jedlá, dnešným jazykom by sme povedali, že boli vegetariáni," uviedol M. Slivka.
K ďalším vzácnym tohtoročným nálezom patria knižné nárožné kovanie a spony s nápismi. „Podľa typu písma vidieť, že ide gotiku, koniec 15. storočia. Spony slúžili na to, aby knihy nezničil hmyz a aby sa nepoškodzovali prachom. V tamojšej dobe boli knihy veľmi vzácne," dodal M. Slivka. Kartuziáni sa venovali hlavne prepisovaniu kníh a to omšových, diel Sokrata či Tomáša Akvinského. Išlo o chudobný rád, preto mladí archeológovia mince v Kláštorisku nájdu asi veľmi ťažko.
Vzácne archeologické nálezy zhromažďujú v Kláštorisku v jednom zo zrekonštruovaných domčekov. V blízkej dobe tu plánujú zriadiť múzeum v prírode.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš