domovov. Zhodne však konštatovali, že tento týždeň prežili aktívne a konferencia bola po každej stránke úspešná. Väčšina účastníkov bola na Slovensku po prvý raz a po skúsenostiach s veľkými svetovými metropolami, ktoré navštívili sa v Prešove cítili ako jedna veľká rodina.
Odborníci, ale aj rodičia s hluchoslepými deťmi absolvovali celý rad seminárov, prednášok aj voľnočasových aktivít od divadla, filmu, terapie až po jazdenie na koňoch v letnom tábore na ranči Trebejov. Učili sa navzájom a porovnávali podmienky v jednotlivých krajinách. No a tie boli naozaj rozdielne. Človek s kombinovaným postihnutím, teda hluchý aj slepý sa musí pracne učiť komunikovať so svojim okolím a k tomu potrebuje asistenta aj tlmočníka. Posunková reč, ktorou sa dorozumievajú, je totiž v každej krajine rôzna, alebo minimálne individuálna podľa stupňa postihnutia.
Keď sme spoznali životné príbehy niektorých aktivistov konferencie nazvanej Od nevideteľného k viditeľnému, zaujímalo nás koľko ľudí s týmto kombinovaným postihnutím žije na Slovensku. "Nemáme takú štatistiku. Vieme však zhruba o 50 ľuďoch, ale môže ich byť viac," povedala nám predsedníčka Slovenskej komunity hluchoslepých Janka Šarišská. Na našu otázku, či aj Slováci majú nárok na asistenta a tlmočníka, ako je to bežné v iných krajinách, reagovala: "U nás je to iné. Áno, majú nárok na asistenta, ale len v čase, keď sú ich príbuzní v práci a nevedia sa o seba postarať. Nárok na tlmočníka však nemajú."
Iné skúsenosti má Seija Troyano z Fínska, ktorú choroba prepadla nepripravenú. Bola už vydatá s malým dieťaťom a mala 28 rokov. Všetko sa musela učiť znova, ale mala to šťastie, že asistenta a tlmočníka mala v ich krajine od chvíle, keď jej diagnostikovali hluchoslepotu. "V našom legislatívnom systéme je to tak, že človek s týmto postihnutím má nárok na hromadnú dopravu zdarma a taxík môže použiť 18 krát v mesiaci. Nárok na asistenta máme 160 hodín ročne a osobného tlmočníka 260 hodín ročne. Vďaka tomu mám svoju situáciu pevne v rukách," povedala nám Seija Troyano, ktorá nielen aktívne pracuje vo Fínskej asociácii hluchoslepých, ale venuje sa aj komunálnej politike.
Podobnú skúsenosť má aj Angličan, nezávislý hudobný terapeut Russ Palmer. Ako dodala jeho manželka Riitta Lahtinen, "servis je v jednotlivých krajinách odlišný, ale existuje." Pripomenula tiež, že v mnohých štátoch je vedecký výskum znakovej reči ešte v plienkach, preto sa mu sama venuje a píše momentálne doktorandskú prácu. Nápady rôznych foriem testuje na manželovi Russovi a každý pokrok dôkladne prehodnotí. Na tejto konferencii vyzvala aj ďalších odborníkov, aby sa k nej pripojili.
Všimli sme si napríklad, že Russova tlmočníčka mu dokázala znakmi kreslenými prstami na chrbát sprostredkovať aj nálady, smiech, či apatiu prostredia, v ktorom sa pohybuje. "Sme tu preto, aby sme svetu pripomenuli, že ľudia s postihnutím majú právo na rovnocenné a rešpektované postavenie v spoločnosti. Som tu prvýkrát a za celý svoj život som poznal len piatich Slovákov, no nie hluchoslepých. Preto som túžil spoznať ich situáciu vo vlastnej krajine," pridal sa Angličan Collin Benett (na snímke).
Aj keď si verejnosť osvojila "zaklínaciu formulku", že hluchoslepí ľudia sú nevzdelávateľní, účastníci tejto konferencie, ale aj výsledky jedinej slovenskej školy (Evanjelická špeciálna základná škola pre hluchoslepých v Červenici pri Prešove) potvrdili, že to nie je pravda. Iba im to trvá dlhšie, ale keď majú okolo seba odborníkov, dokážu meniť kvalitu svojho života a komunikovať so svetom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
