železnej pästi. Realita však bola iná. Róbert P. mal zapísané trvalé bydlisko Poprad, ale v skutočnosti žil v rómskej osade v Jezernom (kataster Spišských Hanušoviec v okrese Kežmarok). Vyrastal so svojou babkou. Jeho otec, ktorého považoval za nedostihnuteľný vzor, odišiel do Prahy. Mama išla za ním o Čiech, no jej muž ju tam nechcel a naviac ju odtiaľ aj vyhostili. Usadila sa v Bratislave. Súrodenci boli rozutekaní, buď u otca, alebo po ústavoch. K Róbertovi a jeho babke sa mama nevrátila. „Ku svokre som nešla, lebo mi odkázala, že keď som sa rozišla s jej synom, nie je u nej pre mňa miesto," tvrdí Róbertova mama, ktorú on nemal príliš v láske, lebo ho bíjavala.
Róbert bol skôr zakríknutým dieťaťom. Neučil sa najhoršie, prepadol akurát v prvom ročníku, kedy nezvládal látku pre problémy s rodičmi. Inak bol preňho učiteľ absolútnou autoritou, rovnako tak pán farár. Pomáhal mu aj miništrovať. Róbert mal priemernú intelektovú a pamäťovú výbavu, ničím nevynikal, skôr sa bál silnejších spolužiakov, že mu budú robiť zle. Navonok konformný, prispôsobivý chlapec však mal aj svoj vnútorný svet. Jeho záľubou bolo sledovanie akčných filmov na videoprehrávači. Bitky, bojové umenie, streľba, erotika... to ho bavilo. Znalec z oblasti psychológie potvrdil, že je rozdiel, aký život žil na verejnosti, pod dohľadom, a čo prežíval v súkromí, vo svojich virtuálnych predstavách, vo svete akčných a erotických filmov. V psychológii existuje tzv. transformácia osobnosti, kedy si človek myslí, že je niekým iným. Napríklad že je Napoleon a vyžaduje od okolia patričné správanie. To nebol Róbertov prípad. Nešlo o transformáciu osobnosti, ale o identifikáciu sa s inou osobou. „Obžalovaný vedel, že nie akčný hrdina, že nie je Schwarzenegger, nie je Chuck Norris, nie je Van Damme, ale že je Pompa," objasnil psychológ jeho osobnosť, ktorá je citová plytká, nevyrovnaná, psychopatická, ale bez duševnej poruchy. Nie sú mu vlastné základné ľudské hodnoty, napríklad právo na život toho druhého. Veľa mu nehovoril ani súcit, pred policajtmi i psychológom opisoval, ako zabíjal zvieratá.
Ako priznal, chcel vedieť, aké je to zabiť. „Chcel som vedieť, aké je to byť pánom," tvrdil Róbert P., ktorého súdil Krajský súd v Prešove za trestný čin vraždy v súbehu s inou trestnou činnosťou. Takisto chcel vedieť, aké je to mať sex. Nestal sa však z neho akčný hrdina, ktorý zachráni svet a ktorému ležia pri nohách najkrajšie ženy, ale naopak - stal sa z neho beštiálny vrah. Nožom zabil matku svojho kamaráta a svoju menovkyňu (vzdialenú príbuznú) Angelu Pompovú. Hluchonemá 62-ročná obeť bola pre R. P. ľahkým terčom, na niekoho silnejšieho by si tento vrah netrúfol. Ako sám prezradil policajtom, pôvodne mala byť obeťou iná osoba.
Akčnými filmami odchovaný Róbert P. chcel zažiť to, čo zažívali filmové vzory. Sex. A potom chcel svoju obeť zabiť, a to preto, aby zistil, aké to je, ako aj preto, aby naňho nemohla prezradiť, že ju znásilnil. Ako sa potĺkal osadou, vyhliadol si aj potenciálnu obeť. Poštárku. Začal ju sledovať a pripravoval svoj brutálny zámer. Nachystal si aj zbraň, kuchynský nôž s 238-milimetrovou čepeľou a rozhodol sa ísť naostro uskutočniť to, čo si zaumienil. Bol november minulého roku, Róbert si počkal na poštárku. Zo svojho zámeru však nečakane upustil. Bál sa totiž komplikácií, neďaleko boli iní ľudia a keby poštárka začala kričať, nepodarilo by sa mu zrealizovať svoj zámer. Túžba zistiť „aké to je byť pánom, ktorého by sa ľudia báli" však bola väčšia ako strach. Našiel si inú obeť, už spomínanú Angelu Pompovú. Tá sa ho zľakla, dávala mu aj 70 korún, čo mala pri sebe (nechcel ich, vzal si ich až po vražde), kričať však nemohla. Stáli zoči voči v kanále pri miestnom potoku a Róbert P. zaútočil.
„Bezprostrednou príčinou smrti Angely Pompovej bola centrálna smrť pri bodno-reznom poradení krčnej chrbtice a miechy," konštatovali lekári. Páchateľ ju dvakrát bodol do úst, následne trikrát do krku, spadla na tvár, on bodal ďalej, dokopy asi tucet rán. Bezvládnu starenku sa ešte pokúsil znásilniť, ale to sa mu nepodarilo. Tak ju nechal ležať a pobral sa domov, akoby nič.
„To, že svojho zámeru zistiť, aké to je zabiť a mať sex, sa nevzdal svedčí, že využil prvú príležitosť," konštatoval prokurátor, podľa ktorého obžalovaný konal chladnokrvne a uvážene. K jeho návrhu sa priklonil aj senát, ktorý zohľadnil všetky fakty i poľahčujúce okolnosti, a vymeral mladistvému Róbertovi P. trest blízko hornej hranice zvýšenej trestnej sadzby. Za to, čo urobil, aj to čo urobiť chcel, dostal nepodmienečný trest, ako sme už v Korzári informovali, v trvaní 8 rokov, so zaradením do nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. S týmto trestom bol páchateľ spokojný a neodvolal sa (môžu tak urobiť ešte jeho príbuzní, a to aj bez jeho súhlasu). V záverečnej reči obžalovaný Róbert P. povedal súdu toľko: „Úprimne ľutujem svoju trestnú činnosť a sľubujem, že už nikdy nespácham žiadnu trestnú činnosť a budem spolupracovať so všetkými, ktorí budú mať k tomu čo povedať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
