pôsobiť tri. Prešovská pobočka popri pozícii informačného strediska bude aktívne pôsobiť na celom východe. Jej sídlo je na Reimanovej ulici a manažérske služby aj prípravu projektov budú robiť dvaja ľudia Michalea Rafajová a Marián Ivan. "Ich prvoradým cieľom bude získať čo najviac zahraničných návštevníkov do regiónu, podporovať domáci cestovný ruch a tvoriť databázu informácií o regióne," uviedla Beáta Lukáčová z banskobystrickej centrály SACR.
Na našu otázku, prečo sa rozhodli práve pre Prešov, reagovala: "Dlho sa uvažovalo o umiestnení pracoviska v Košiciach, ale rozhodnutie o Prešove padlo najmä preto, lebo tento kraj je turisticky bohatší a ponúka viac atrakcií. V neposlednom rade sme tu našli porozumenie v samospráve a iných partnerských inštitúciách." Dodala, že v rámci marketingovej stratégie aj na východe využijú osvedčenú metódu. Tou sú pobyty pre zahraničných novinárov. Ako poznamenala: "zakaždým, keď sa o nás niekde vonku pozitívne píše alebo hovorí, už na druhý deň drnčia telefóny a ľudia sa rozhodnú na Slovensko pricestovať doslova z večera na ráno. Je to príjemné aj zaväzujúce." Len nedávno skúmala horské terény u nás skupina novinárov z USA, Nemecka, Talianska, Holandska, Poľska i Ukrajiny. O dva týždne pripravujú pobyt pre ďalších nemeckých žurnalistov, ktorí v televíznom spote plánujú porovnávať slovenské, poľské a rakúske destinácie.
Generálny riaditeľ SACR Roman Žatko zdôraznil, že už fungujú 10 rokov, ale situácia sa po vstupe do EÚ výrazne zmenila. "Stáva sa, že Slovensko väčšina ľudí za hranicami stále nevie identifikovať. Na druhej strane ich Slovensko láka ako neznáma krajina. Hľadajú novú skúsenosť a keďže je trh veľmi nasýtený, musíme mať v ponuke atraktívne produkty," poznamenal a dodal, že cez Slovensko precestuje 25 až 26 miliónov turistov. Úlohou SACR teda je, aby ich dokázali prilákať, alebo motivovať k tomu, aby sa mali dôvod na Slovensko vrátiť. S nimi totiž prídu aj devízové príjmy.
Závery prieskumu o cestovnom ruchu v SR, ktorý urobila agentúra GfK prezentoval generálny riaditeľ odboru cestovného ruchu na Ministerstve hospodárstva SR Gabriel Kuliffay. Z výsledkov vyplynulo, že cudzincov lákajú tunajšie prírodné krásy, historické a kultúrne pamiatky. Dotkol sa však aj zvyklostí Slovákov a podčiarkol istý fakt. Prieskum potvrdil, že až 30 percent Slovákov na dovolenky nechodí vôbec alebo zstáva doma. Dôvodom sú často chýbajúce financie, ale faktom je aj to, že tu chýba dostatok informácií o nových možnostiach v domácom cestovnom ruchu. "Napríklad taká Zemplínska šírava sa v ponukách cestoviek vôbec neobjavuje. Dali sme tam urobiť rozbor vody a naozaj je nevyhovujúci. V budúcnosti musíme riešiť tento problém, ale je tam dosť iných možností. Podobne je to s Veľkou a Malou Fatrou. To by sa malo zmeniť, lebo turisti sa zvlášť zaujímajú o hory," dodal. V prvých mesiacoch tohto roku sa prílev cudzincov do horských oblastí zvýšil a 75 percent z nich už na Slovensku bolo aj v minulosti. Na okraj zvyklostí Slovákov poznamenal, že pre našincov sú stále príťažlivé zahraničné destinácie pri mori. Mnohé zájazdy do Egypta, Tuniska či Turecka sú totiž cenovo výhodnejšie ako porovnateľné pobyty na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
