solivarskej varni František. Šikovnosť čipkárok z desiatich krajín a desiatich regiónov Slovenska zaujala mnohých návštevníkov. Tí prichádzali z celého Slovenska, ale aj zahraničia. Obdivovatelia paličkovania sa prichádzali pozrieť krásu tohto umenia už od štvrtka. Hlavným organizátorom bol Soľnobanský čipkársky cech. Súčasťou festivalu boli viaceré výstavy, celoslovenská súťaž Mosty a samozrejme škola paličkovania.
Pri prechádzke a obdivovaní krás čipiek sme sa zastavili pri Terézii Mrázovej z Novej Dubnice. Upútala nás, lebo jej šikovné prsty sa rýchlo prepletali naraz s väčším počtom paličiek. Na festival prišla so starou mamou, ktorá je jej učiteľkou. Vnučka Terézia je v rodine jediná, ktorej babička odovzdáva skúsenosti paličkovania. Terézia nám prezradila, že čipka, ktorú vidíme, pochádza neďaleko od Banskej Bystrice zo Španej Doliny. Je to mnohopárová čipka. Znamená to, že čipkárka musí zvládnuť prácu s väčším párom paličiek. Toto čipkovanie je náročné - robí sa totiž bez predlohy. Paličkárka si teda vzor musí pamätať. "Paličkujem od šiestich rokov. Čím skôr sa začne, tým lepšie. Dnes paličkujem so štyridsiatimi paličkami, lebo toto je úzky vzor. Obvykle sa paličkuje so šesťdesiatimi," povedala.
Zaujímalo nás, či je možné uvidieť niekedy pri tejto ženskej robote aj chlapov. "Áno, aj keď ich nie je veľa. Ja viem asi o piatich. A k nám na kurz chodilo aj zopár mladých chalanov. Naučili sa to, ale potom ich o prestalo baviť," usmieva sa Terézia. "Paličkovanie si vyžaduje veľmi veľa času. Základy techniky sa naučíte rýchlo, ale aby čipka aj nejako vyzerala, na to je potrebná zručnosť. A tú získate len tréningom," dodala.
Po prvýkrát zavítala do Prešova paličkárka Ivana Domanjová z Prahy. K umeniu paličkovania "pričuchla" v štrnástich. Dnes paličkovanú čipku učí u svojej bývalej učiteľky na kurzoch v súkromnej škole. Aj ona nám potvrdila, že paličkovanie dokáže osloviť mužské pokolenie. "Učila som paličkovať manželov a žena bola menej šikovaná ako jej manžel. Paličkovanie nie je len ženská záležitosť," uviedla.
Podľa I. Domanjovej je v Prahe je obrovský záujem o paličkovanie: "V priebehu pol roka máme aj sedem kurzov, pričom na každom je aj pätnásť záujemkýň." Na našu otázku čo je podľa nej na paličkovaní najťažšie odpovedala: "Technika nie je v porovnaní s ostatnými ručnými prácami ničím neobvyklá. Paličkovanie sa však musí doslova a do písmena odsedieť. Vzor pribúda veľmi pomaly."
Na festivale nechýbal ani výrobca paličiek František Schlosser z Prešova. Paličky vyrába z dreva na sústruhu. "Najlepšie drevo je zo slivky. A najlepšia je bystrická slivka. Má krásne odtiene," pripomenul. Kým F. Schlosser vyrobí pár paličiek, uplynie hodina. Predtým však musí narezať drevo a ďalej ho opracovať. Paličky, ktoré vyrobí, vydržia aj tri generácie paličkárok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
