dôsledné opatrenia proti premnoženiu podkôrneho hmyzu, riziko, že padne aj ten les, ktorý po novembrovej kalamite vo Vysokých Tatrách zostal, je reálne.
"Jediným účinným opatrením proti premnoženiu podkôrneho hmyzu je rýchle spracovanie kalamity tak, aby lykožrút nemal šancu napadnúť živé lesné porasty," uviedol riaditeľ ŠL TANAPu Peter Líška. Tým, že štátna ochrana prírody sa snaží zamedziť výkonu ozdravných opatrení alebo asanácii, vyrieka podľa pracovníkov ŠL TANAPu ortieľ smrti nad tatranským lesom. Podľa analýzy ohrozenia lesov podkôrnym hmyzom, ktorú vypracoval Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene, budú pri ponechaní dreva poškodeného kalamitou za dva roky zničené lesné ekosystémy v TANAPe a za niekoľko rokov vylúčené všetky enviromentálne funkcie lesa.
Tatranské pokalamitné lesy najviac ohrozuje lykožrút smrekový. Ten je aktívny od apríla do septembra a v priebehu jednej generácie dokáže až päťnásobne rozmnožiť svoju početnosť. V jednom roku založí až dve nové generácie. Výsledkom jeho pobytu pod kôrou stromu je úplný rozpad pletív a úhyn stromu. Trvá približne mesiac, kým strom úplne vyschne.
"Prvú obeť experimentov ochranárov, ktorí presadzovali bezzásahovosť po vetrovej kalamite v jeseni roku 2002, už vidíme v oblasti Javoriny. Prvé desiatky až stovky hektárov veľmi vzácnych živých lesov sú už poznačené kôrovcom," dodal riaditeľ ŠL TANAPu. Podľa lesníkov, ak nebude kalamita rýchlo spracovaná, dôjde v TANAPe ku katastrofálnemu premnoženiu podkôrneho hmyzu a odumrú nielen umelo založené lesné porasty, ale aj vzácne pralesovité územia, ktoré sú pýchou Slovenska.
"Zatiaľ sme nainštalovali v kalamitou postihnutých porastoch takmer 3500 feromónových lapačov na odchyt podkôrneho hmyzu. V nich sa však zachytí len časť populácie. Lapače slúžia viac na monitorovanie situácie, ako na stlmenie nebezpečne sa šíriaceho chrobáka," povedal Ján Ferenčík zo ŠL TANAPu. Za najväčšiu hrozbu považuje neošetrené drevo. "Predtým, ako dospelý jedinec podkôrnika vyletí z materského stromu, treba strom asanovať, teda zbaviť ho konárov a kôry," vysvetlil J. Ferečník.
Práve proti takejto asanácii ochranári bojujú. Ak ich snahy budú úspešné, kalamitné drevo bude zdrojom premnoženia lykožrúta. Najohrozenejšími lokalitami sú oblasti Tatranskej Lomnice a Smokovcov. Lesníci predpokladajú, že ešte tento rok druhá generácia podkôrneho hmyzu naletí aj do stojacich stromov a v roku 2006 tam bude smerovať až deväťdesiat percent "chrobákov".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
