spraví, keď sa dozvie, že som náš príbeh zverejnila v novinách. Už sa vyhrážal, že nás zabije, a keď ho odsúdia, aspoň bude vedieť, za čo pôjde sedieť," začína svoje rozprávanie 38-ročná Prešovčanka M. K., ktorá je matkou štyroch detí - troch synov a jednej dcéry.
Všetko sa podľa pani M. začalo, keď sa narodili deti. Prišlo prvé, neskôr druhé, tretie... Otec si k deťom nevedel nájsť cestu, nemal s nimi trpezlivosť.
"Žiarlil, že ja si s nimi rozumiem a on nie. Vždy som sa s deťmi o všetkom otvorene rozprávala a jemu to prekážalo. Jeho výchovnou metódou sa stal vojenský opasok, ktorým bil deti." A začali problémy, bitky a týranie. A manžel sa čoraz častejšie pozeral na dno pohárika.
V roku 2001 začalo byť peklo neznesiteľné. "Otec stále pil a bil nás," hovorí 18-ročný syn pani M. "Raz ma zbil tak, že na mne zlomil hokejku. Zlomil mi aj kľúčnu kosť. Dobré spomienky naňho musím v mysli hľadať, ale tie zlé, ktorých bolo veľa, sa mi v mysli vybavujú stále."
Muž ubližoval aj manželke. Neraz na ňu zdvihol ruku, no týral ju najmä psychicky. Keď sa to už nedalo vydržať, žena vzala deti, najnutnejšie veci, doklady a utiekli. Niekoľko rokov žili mimo Prešova. V tom čase podala pani M. na muža trestné oznámenie. "Keby sme ostali v Prešove, nepodala by som, lebo by som sa veľmi bála, čo nám urobí."
Do Prešova sa vrátili minulý rok. "V najhorších chvíľach nám veľmi pomohla moja mama." Pomocnú ruku žene a jej deťom podali aj cudzí ľudia. "Hoci mi povedali len jedno - dve pekné slová, pomohli mi a ja som im za to vďačná."
Matka sa so školopovinnými deťmi sťahovala doposiaľ osemkrát. Deviate sťahovanie ich čaká teraz. Pálčivým problémom je, že tento mesiac končí rodine podnájom. Nový je v nedohľadne a hrozí, že matka s deťmi nebude mať od júla kde skloniť hlavu. Hľadať si podnájom ako matka, živiteľka štyroch detí, nie je ľahké. A pritom jej bývalý manžel, ktorý rodine niekoľko rokov ubližoval, býva v ich spoločnom trojizbovom byte s družkou. Za byt však neplatí a dlhy narastajú. "On čaká, že dlhy vyplatím ja," krúti nechápavo hlavou pani M.
Aj napriek tomu, že od roku 2002 je rozvedená, stále nie je určené, kto má obývať spoločný byt. Súd musí najskôr totiž rozhodnúť vo veci týrania a až potom príde na rad bytová otázka. "Lenže bývalý manžel sa stále odvoláva a tým sa prípad naťahuje. Kým sa rozhodne, prídeme o strechu nad hlavou. Možno sa nájde niekto, kto nám pomôže a poskytne nám podnájom."
Za týranie bol bývalý manžel pani M. odsúdený. Voči rozsudku sa odvolal. Celý prípad sa preto ťahá ďalej a riešenie je v nedohľadne. O deti sa nezaujíma, výživné neplatí. Zaplatil jej iba 2 500 korún. Do dnešného dňa dlhuje na výživnom viac ako stotisíc korún. "Hovorí, že si za to môžem sama, nemala som od neho odísť," hovorí pani M. Ako ďalej dodáva, momentálne sa im žije ľahšie: "Od apríla mám prácu. Pri hľadaní mi pomohli ľudia. Aj synovia si hľadajú brigády, tak to nejako zvládneme."
Útla žena sa stále nevzdáva. Bojuje, kde len môže. Behá po úradoch, súdoch. Trápi ju, že ani po toľkých rokoch sa nemôže dovolať spravodlivosti a zbaviť sa strachu. Ten je každodenným spoločníkom rodiny. Bývalý manžel sa rodine totiž stále vyhráža. Najbližšie pojednávanie na súde ohľadom týrania čaká až v októbri. "Už som toho toľko pochodila a stále nič. Ja už v spravodlivosť neverím."
Možnosť vyjadriť sa sme poskytli aj exmanželovi pánovi K. So stretnutím súhlasil, ale v dohodnutý deň na stretnutie neprišiel a nedvíhal nám ani mobilný telefón.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
