zaľadnené dutiny

Pomenovali ju podľa neďalekého mesta Dobšiná, v ktorého katastri sa nachádza. Jaskyňa vznikla v svetlých strednotriasových vápencoch pôsobením bývalého ponorného toku Hnilca. Aj keď ju oficiálne objavili 15. júna v roku 1870, otvor do jaskyne bol známy už dávnejšie. V čase letných horúčav sa doň chodili ochladiť miestni pastieri. Už v roku 1871 ju sprístupnili verejnosti. Jaskyňa bola vôbec prvou v Európe, kde nainštalovali elektrické osvetlenie v roku 1887. Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 metrov. Dĺžka jaskynných priestorov je 1232 metrov. Návštevníkom je sprístupnených 515 metrov. V jaskyni bolo do roku 1946 povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tych rokoch minulého storočia v nej ešte trénoval úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Priestory jaskyne od vstupu postupne klesajú. Spolu s jej severnou orientáciou to umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie chodieb a podzemných sál. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov. Vďaka tomu sa priemerná teplota -1°C v jaskyni udrží po celý rok. Teplota vzduchu sa pohybuje od -3,7 °C v zime po 0,5°C v lete. Z týchto dôvodov dochádza k dlhodobému zaľadneniu jaskyne. Dobšinská ľadová jaskyňa je Národnou prírodnou pamiatkou a je zaradená aj do Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Autor: Dobšiná (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš