pripraví pekelné chvíle. Divadlo Jonáša Záborského touto hrou oslávilo Stražanových 45 rokov na doskách DJZ. Riaditeľ Ján Hanzo po skončení predstavenia Stražanovi zablahoželal a za potlesku mu odovzdal kyticu. "Tento potlesk venujem všetkým kolegom, ktorí sa na nás teraz pozerajú z nebíčka," poďakoval sa Stražan. Vedenie divadla pripravilo kolegovi aj pohostenie, oslávenec dostal od technickej prevádzky DJZ tortu.
Šesťdesiatdvaročný herec si zaspomínal: "Keď ešte môj otec žil, tak chodil na každú moju premiéru. Vždy celé predstavenie stál na jednom mieste. Keď som mal to slávnostné predstavenie, tak som ho v divadle videl." Povedal, že myslel aj na kolegov, ktorým je povďačný za to, že mohol robiť divadlo "a že ho môžem robiť stále. Aj keď za rok z neho desať razy utekám. Potom pri pomyslení, žeby to bolo naozaj, stŕpnem. Nevedel by som žiť bez neho." Poznamenal, že na rozdiel od ostatných kolegov nemal v živote okrem divadla žiadneho koníčka: "Pre mňa aj rok začína divadelnou sezónou."
Zaspomínal aj na časy, keď činohra DJZ za sezónu robila sedem premiér: "Dnes je to neuveriteľná rozprávka." Na otázku, v koľkých inscenáciách si za tých 45 rokov zahral, uviedol, že raz to rátal. Bolo to pred deviatimi rokmi a vtedy to bolo okolo 160 titulov a 50 hlavných postáv. Tiež povedal, že ako prvý v kamennom divadle robil monodrámu. Išlo o hru bulharského autora Radičkova a volalo sa to Lazariáda: "Celé sa to odohrávalo na veľkom strome. Predstavenie trvalo hodinu štyridsať a bol som na scéne sám ako kôl v plote. Túto hru som pokladal za svoje dieťa a mám ju strašne rád." Stražan však podotkol, že nepovažuje za dôležité hovoriť o tom, čo bolo: "Mňa skôr zaujíma, čo bude. Mám aj tajnú túžbu. Som herec, ktorý sníva." Povedal, že by nesmierne rád chcel robiť s dobrým režisérom: "S takým, ktorý je slušný. Nie s despotom, diktátorom. Nie s režisérom, ktorý nedovolí dialóg, lebo herec pri tvorbe inscenácie nie je menejcenný. A ja som veľmi nespokojný herec." Čo sa týka hry, alebo postavy, odpovedať nevedel. "Ale milujem ruskú klasiku. Tá je môjmu srdcu veľmi blízka. Taký Gogoľ, alebo Čechov. Keby som si mohol vybrať Shakespeara, alebo Čechova, tak len Čechov. Nevymenil by som ho za osem Shakespearov."
Na otázku, ako si udržuje herecký optimizmus a kondíciu, Stražan uviedol, že v prvom rade ho nabíja pozitívnou energiou manželka Kvetka a že trikrát týždenne chodí do posilňovne. "Povedal som si, že s tým tukom, čo som ním oblepený, treba niečo robiť. Zatiaľ ma to baví. Cítim to ako zázrak. Zo mňa sa pri cvičení vyplavuje negatívna energia. A čo je najpríjemnejšie, mám po ňom čistú myseľ, optimistický pohľad na svet a neskutočne mi chutí cigareta." Koľko cigariet vyfajčí, však Stražan nevie: "Keď mi krabička dôjde, kúpim si druhú. Mám k tomu takú pripoviedku, že ak niekto prestane fajčiť, to nie je prejav pevnej vôle, ale prejav toho, že vášeň bola slabá. Ja sa dokonca bojím, že by som umrel, keby som prestal fajčiť. Bol som aj na odvykacej kúre, ale nevydržal som ani sedem hodín. Už som mal taký absťák, že som neudržal volant. Keď som potom prišiel domov, tak to nebola cigaretka na dve ťahy, ale dve cigarety na jeden ťah." Zároveň sa zasmial a povedal, že okrem fajčenia vlastne ani inú neresť nemá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
