si vybral chlapa - Petra Chudíka, predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Ivan Jackanin pôsobil ako redaktor v rozhlase, novinách, v časopisoch. Pochádza z obce Rešov pri Bardejove. Na konci roka vyjde v slovenčine výber jeho poviedok Čas úzkych uličiek.
"Venujem sa zväčša krátkej próze - poviedke. Je to náročný žáner, lebo v krátkom priestore je potrebné obsiahnuť ohromné množstvo emócií, postáv a zážitkov," hovorí.
Písanie je aj o pocitoch. I. Jackanina sme sa spýtali, čo cíti, keď dopíše svoje dielo. "Vždy mám taký pocit, akoby zo mňa niečo odišlo. Cítim, že som odovzdal niečo zo seba. Je to veľmi príjemný pocit, ale zároveň je aj deprimujúci, lebo niečo sa v tej chvíli končí," zamýšľa sa spisovateľ a dodáva: "Niekedy chytí príbeh autora tak, že si s ním robí doslova, čo chce. A vtedy treba mať, ako sa hovorí, poriadne liace, aby ho stiahol tam, kde ho autor chce mať. A tým je to veľmi zaujímavé."
Poviedky I. Jackanina musia mať, ako sám hovorí, tvrdý základ. "Keby som postavil svoje diela na nejakom piesku, tak sa rozletia. Vďaka základu nájde čitateľ v poviedke veľa fantázie. Nepoviem nič nové, keď poviem, že niektoré vymyslené príbehy pôsobia oveľa pravdivejšie ako tie, ktoré sú z úplne reálneho života."
I. Jackanin nielen rád píše, ale aj číta. Aj keď hovorí, že to možno vyznie neskromne, hocičo nečíta. " Autorov si vyberám. Mám veľmi rád 20-30 roky v ukrajinskej literatúre. Súčasné bestellery nečítam. Nepodceňujem ich, veď každá kniha má svojho čitateľa, ale ja na také takzvané love story nemám čas. Život má posúva niekde inde," vysvetľuje.
A kde vznikajú jeho poviedky? Má svoje miesto, kde sa rodia príbehy z jeho pera? "Tvoriť sa dá všade," tvrdí. "Som rozbehaný, raz som v Kyjeve, raz v Banskej Bystrici, potom v Prešove. Svoje obľúbené stále miesto na písanie nemám. Pri písaní potrebujem pokoj, ticho. Keď sú povypínané televízory a všetci spia, vtedy píšem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
