členovia vládneho výboru pre obnovu Tatier a pracovníci rezortu pôdohospodárstva, chceli spoznať metodiku, akou riešili následky vetrovej kalamity a premnoženia podkôrneho hmyzu na Šumave.
"Priamo v teréne sme videli aj tzv. bezzásahové zóny, rovnako ako zóny s aktívnou prevenciou proti lykožrútom. Ako inšpirácia to bolo prínosné, je však fakt, že všetky poznatky a postupy sa nedajú prebrať univerzálne, prekopírovať na naše podmienky to nejde," uviedol hovorca Štátnych lesov TANAPu Marian Šturcel. Podľa jeho slov bolo zaujímavé pozorovať, ako sa ani tzv. bezzásahové lokality nevyhli problému s podkôrnym hmyzom. "Dokonca kvôli riziku ohrozenia turistov suchými stromami museli uzavrieť chodník, vstup tam bol len na vlastné riziko," skonštatoval M. Šturcel. Ako dodal, po vlaňajšej vetrovej kalamite vo Vysokých Tatrách by ešte tento rok TANAP nemal mať akútny problém s podkôrnym hmyzom, o rok však už môže nabrať na intenzite. "Videli sme, ako kalamita totálne zdevastovala park, ako znížila biodiverzitu, ale aj to, že pri zmladení porastu horských smrečín sa znovu vyvíja len smrekový porast," doplnil riaditeľ ŠL TANAPu Peter Líška. Ako dodal, obnova Vysokých Tatier úzko súvisí s chystanou zonáciou národného parku. Všetky poznatky zo Šumavy budú prínosom pri vytváraní metodiky pre toto zónovanie TANAPu. "Radi by sme upozornili na to, aby sa do bezzásahovej zóny dostalo skutočne len to najcennejšie územie, plochy blízke prírodnému lesu," uzavrel riaditeľ ŠL. Upozornil, že "lesníci" nie sú proti vytváraniu zón bez zásahu, len chcú dôsledne zvážiť, ktoré územie je na to vhodné.
(kim)
Autor: pet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
