dôležito, a to za každých okolností. Radi sa ukazujú na recepciách, kultúrnych, športových a spoločenských udalostiach. Napriek tomu ich ľudia nepoznajú.
Ako to teda je? Komu slúžia miestni politici? Prečo v skutočnosti nemajú takmer žiadny rešpekt? Prečo nemajú občania častokrát ani poňatia, kto ich zastupuje v mestskom či regionálnom parlamente? Prečo chodí ku komunálnym či regionálnym voľbám tak málo ľudí?
Skúsili sme prísť na koreň veci. Slovensko je zastupiteľskou demokraciou. To znamená, že záujmy občanov obhajujú ich zástupcovia, poslanci. Dokonca si priamo volia svojho starostu, primátora na komunálnej úrovni a župana, teda predsedu vyššieho územného celku (Prešovského samosprávneho kraja - VÚC, resp. PSK) na úrovni regionálnej. Títo zástupcovia ľudu pritom majú značné právomoci. Na úrovni miest a obcí sa rozhoduje trebárs o materskom a základnom školstve, miestnych daniach a poplatkoch, v krajskom Prešove samospráva rieši od verejného osvetlenia, cez MHD až po podporu športu. Prešovský samosprávny kraj, čiže VÚC, rozhoduje o stredných školách, väčšine nemocníc, sociálnych zariadeniach, spadajú tam aj divadlá, knižnice a iné kultúrne ustanovizne. Vyrubuje tiež cestnú daň a vydáva cenové výmery pre prímestskú dopravu. Je možné, žeby toto všetko naozaj ľudí nezaujímalo?
Reakcia z ulice je jasná: Stopercentne zodpovedať všetky otázky nevedel ani jeden z 20 opýtaných respondentov, ktorých oslovila naša asistentka Jana Vašičková. A to jej ešte viacero ďalších odmietlo odpovedať. Kým šéfov mesta a VÚC ešte (ako tak) poznali, poslancov - ktorí by mali slúžiť a zodpovedať sa občanom - skoro vôbec.
Taká je teda vizitka priamo volených zástupcov občanov! Iste, nejde o reprezentatívny prieskum, ale odpovede sú príznačné. Napokon, jasnou rečou hovorí ten najreprezentatívnejší z najreprezentatívnejších prieskumov, ergo voľby. Záujem o ne je minimálny. V posledných regionálnych voľbách prišlo v Prešovskom kraji 25,5 percenta oprávnených voličov, v komunálnych ich bolo 35,92 percenta.
Odpovede na otázky, ktoré sme si položili vyššie, sme hľadali aj u politológa. "To, že sa ľudia odmietajú zaujímať o politiku, už má aj svoj politologický termín - je to sekundárny analfabetizmus. Vo svete je to však záležitosť najmä 'veľkej' politiky. U nás je to v prípade regionálnej politiky spôsobené najmä tým, že ľudia zatiaľ nevedia, aké kompetencie a aký význam má samospráva. Dlhé roky boli zvyknutí na to, že samospráva má veľmi formálne právomoci a všetko sa riadilo prostredníctvom štátnych inštitúcií. U nás máme posilnené kompetencie
komunálnych orgánov len relatívne krátky čas. Ľudia si asi ešte tento
presun nestihli dosť dobre uvedomiť. Dôveru ľudí v komunálnu politiku určite
neprehlbuje ani podfinancovanie samosprávnych organov, ktoré sa aj z tohto
dôvodu javia navonok ako neschopné zabezpeciť požiadavky ľudí žijúcich
v konkrétnom regióne," povedal pre Korzár Tomáš Koziak z katedry politológie na Prešovskej univerzite. Jedným dychom však dodal, že v budúcnosti možno predpokladať, že: "záujem ľudí o komunálnu politiku porastie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
