kraja.
"Nízka účasť občanov na voľbách je jedným z dôkazov nezáujmu občanov o správu vecí verejných. Proces reformy verejnej správy a s ním spätý nárast významu samospráv je sprevádzaný 'spackanou reformou', a to v mnohých oblastiach. Občania skôr vnímajú nedomyslené dopady reformy, ako jej samotný zmysel a reálny prínos. Určite to potrvá dlhšie, ale sám som optimista. Verím, že o dve, respektíve tri volebné obdobia sa dočkáme situácie, keď bude občan sledovať nie hlavné správy a politiku na celonárodnej úrovni, ale skôr politiku, ktorú v jeho meste či regióne robia ako starostovia, primátori či poslanci jeho susedia, rovesníci alebo známi. Komunálna politika musí byť o riešení
bežných každodenných problémov - aj v dlhšom časovom horizonte - nás všetkých," uviedol tlačový referent prešovskej radnice Michal Kaliňák (na snímke). Na otázku ako by sa dalo zlepšiť vedomie občanov o samospráve, reagoval: "Občanov už nezaujíma politika ako proces. Sú z nej unavení a pri kvante svojich osobných problémov je zlé ich zaťažovať nejakými šarvátkami mestskej opozície či koalície a podobne. Skôr je dôležitejšie poukazovať na riešenie bežných každodenných problémov, pretože práve o tom musí byť takáto politika. Občania si musia uvedomiť, že verejné osvetlenie, ktoré svieti aj ráno o pol druhej platia zo svojich vreciek, hoci vtedy ho ani veľmi nepotrebujú. MHD tiež považujeme za samozrejmosť. Tá samozrejmosť nás všetkých však stojí nemalé peniaze. Je preto aj na predstaviteľoch samospráv, aby ľuďom priblížili všetko to, čo občan považuje za samozrejmosť, ktorá hoci sa zdá jednoduchá, v podstate takou nie je."
Na naše otázky ochotne odpovedala aj hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková: "Predovšetkým na Slovensku existuje dvojkoľajnosť v riadení - máme štátnu správu i samosprávu. Ľudia nepoznajú rozdiel medzi nimi a nevedia sa zorientovať v kompetenciách. V Českej republike majú jednoduchší systém - všetko prešlo na samosprávu, ktorá riadi regióny komplexne a tento systém sa im osvedčil. Druhým problémom sú neustále zmeny v štátnej správe, ľudia už nestíhajú vnímať aký úrad zase zanikol a aký vznikol, pretože je to permanentný proces." Podľa Fitzekovej tým, že je systém zložitý, ľudia ani nemajú chuť zisťovať, kto čo robí. "To ale nie je len problém vyššieho územného celku. Mnohí ľudia doteraz nepoužijú iný termín ako 'mestský národný výbor' - a to je takmer 15 rokov po reforme miestnej samosprávy. Vyššie územné celky existujú len jedno volebné obdobie a obyvatelia si na ne musia zvyknúť. Navyše neriešime priamo problematiku občanov (ako mestá), ale skôr inštitúcií (školy, nemocnice, kultúrne zariadenia), takže 'obyčajní' obyvatelia s vyšším územným celkom prichádzajú menej do styku. To všetko chce čas," pripomenula.
Ako by sa podľa vás dalo zlepšiť vedomie občanov o samospráve? Aké sú vaše skúsenosti? - pýtali sme sa. "Snažíme sa maximálne informovať o tom, čo to vlastne samosprávny kraj je a aké má kompetencie. Už v roku 2002 sme vydali prvé číslo informačného bulletinu Spravodaj PSK, kde sme predstavili všetkých poslancov a Úrad PSK. Odvtedy pravidelne štyrikrát ročne vydávame ďalšie číslo, ktoré distribuujeme prostredníctvom regionálnych novín, ale i schránkovým systémom. Od roku 2003 vysielame v lokálnych televíziách v kraji 10-minútovú televíznu reláciu, v ktorej informujeme o činnosti PSK. Do lokálnych novín, ktoré vychádzajú na území kraja pravidelne posielame informácie o aktuálnom dianí," odpovedala V. Fitzeková a dodala: "Takže určite to chce čas, aby si ľudia na vyššie územné celky zvykli a nepochybne aj zjednodušenie celého systému. Ale to už je vecou vlády."
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
